Hokejisti Fínska sa stali druhýkrát v histórii majstrami sveta, keď v nedeľňajšom bratislavskom finále 75. svetového šampionátu zdolali severských rivalov zo Švédska 6:1.

O výsledku zápasu, ktorý ponúkol rýchly a kombinačný hokej, rozhodla až záverečná tretina. Fíni v nej strelili zásluhou Petteriho Nokelainena a Nika Kapanena hneď v úvode dva góly, ktoré boli dôležité pre ďalší vývoj zápasu. Švédom sa už stratu 1:3 nepodarilo zmazať a do konca duelu ešte trikrát inkasovali.

Fíni získali celkovo 11. medailu z majstrovstiev sveta (2 - 6 - 3) a prvé zlato od roku 1995, keď triumfovali rovnako po finálovom triumfe nad Švédmi v Štokholme. Švédsko si na svoj deviaty majstrovský titul bude minimálne ešte rok musieť počkať, ďalšiu možnosť bude mať na šampionáte 2012, ktorého vyvrcholenie bude v Helsinkách a jedna časť v Štokholme.

Oba tímy odohrali štvrté vzájomné finále od zavedenia systému vyraďovacích bojov v roku 1992, druhýkrát uspeli Fíni (1995, 2011). Švédsko sa tešilo v rokoch 1992 v Prahe a 1998 v Zürichu. Švédi vybojovali 43. medailu z MS (8 - 19 - 16). V celkovo 63. vzájomnom zápase na MS dosiahlo Fínsko 15. víťazstvo.

Švédsko - Fínsko 1:6 (0:0, 1:1, 0:5)

Góly: 28. Pääjärvi - 40. Immonen (Pesonen, M. Koivu), 43. Nokelainen (Pihlström), 44. N. Kapanen (Aaltonen, Komarov), 57. Pesonen (Granlund), 58. Pyörälä (M. Koivu, Salmela), 60. Pihlström (Lajunen)
Vylúčení: 4:2 na 2 min, presilovky: 0:1, oslabenia: 0:0, rozhodovali: Burchell (Kan.), Reiber (Švaj.) - Carlson, Murchison (obaja Kan.), 9166 divákov

Zostavy:
Švédsko: Fasth - Gunnarsson, Petrasek, Rundblad, S. Kronwall, Fernholm, Erixon, Ekman-Larsson - Thörnberg, Berglund, Pääjärvi - L. Eriksson, Persson, R. Nilsson - Tedenby, Krüger, Silfverberg - J. Ericsson , Wallin, Backlund - Sjögren
Fínsko: Vehänen - Lepistö, Salmela, Välivaara, Niskala, Väänänen, Puistola, Kukkonen, Jaakola - Pyörälä, M. Koivu, T. Ruutu - Komarov, Aaltonen, N. Kapanen - Pesonen, Immonen, Granlund - Lajunen, Nokelainen, Pihlström

VIDEO: Záverečné minúty zápasu

Oba tímy začali opatrne, nikto nechcel zbaviť zbytočnú chybu. Švédi i Fíni vychádzali z pozornej defenzívy a snažili sa o postupný prechod do útoku. V 7. min si vypracoval dobrú šancu Mikko Koivu, ale Fasth predviedol skvelý zákrok lapačkou. Pred bránkami veľa vzruchu nebolo, oba tímy pokrývali výborne stredne pásmo a nenechávali súperom veľa priestoru na manévrovanie. V 17. min vyrazil Vehänen nahodenie Pääjärviho pred Thörnberga, ale s dorážkou švédskeho útočníka si poradil. V závere opatrnej prvej tretiny hrali Fíni presilovku, ale výraznejšie Fastha ohrozili až po jej skončení po Niskalovej strele z uhla.

V druhej časti hry sa predsa len hra trocha otvorila. V 22. min sa Vehänen stihol včas premiestniť pri Tedenbyho pokuse. O dve minúty neskôr vyrazil Fasth pokus Koiva len nad seba a chvíľu nevedel, kde má puk. Fínski útočníci ho však nedokázali v bránkovisku zasiahnuť a Švédi ho poslali do bezpečia. V 28. min sa síce stupňoval fínsky tlak, ale Suomi šance nevyužili a pykali. Pääjärviho tvrdá strela švihom z ľavého kruhu bola nechytateľná - 1:0. V polovici zápasu mohol zvýšiť vedenie "Tre Kronor" Persson, ale v páde nedostal puk do prázdnej bránky. V 36. min zastavila Berglundov teč žrď fínskej bránky. Fínom sa podarilo vyrovnať sedem sekúnd pred druhou sirénou, keď Immonen dosiahol deviaty presný zásah na turnaji tvrdou ranou spoza ľavého kruhu do vzdialenejšieho rohu.

Fínom gól do šatne pomohol a v nastúpenom trende pokračovali aj v tretej tretine. V 43. min urobili Švédi chybu v strednom pásme, v prečíslení našiel Nokelainen pri ľavej žŕdke čakajúceho Nokelainena a ten už nemal problém poslať puk do siete. Hneď na to mohol zvýšiť Mikko Koivu, ktorý sa rútil sám na Fastha. Čo sa však nepodarilo kapitánovi Suomi, vyšlo Nikovi Kapanenovi, ktorý v 44. min tretíkrát prekonal Fastha. Švédi sa snažili o rýchlu odpoveď, ale stroskotávali na pozornom Vehänenovi. Fíni nezaostávali v rýchlosti, výborne korčuľovali a pred oboma bránkami bolo dostatok vzruchu. S blížiacim sa záverom uzatvorili hráči Suomi svoju obrannú modrú a Švédi mali problém dostať sa do blízkosti bránky. V 57. min sa zmocnil Pesonen puku, ktorý sa odrazil od zadného mantinelu, a sám pred Fasthom nezaváhal. Fínske majstrovské oslavy potom odštartoval Pyörälä, ktorého strela prepadla švédskemu gólmanovi popod ruku - 1:5. V poslednej minúte stanovil výsledok na konečných 6:1 po prečíslení Pihlström.

Hlasy hráčov a trénerov po zápase

David Petrasek (obranca Švédska): "Veľmi sme chceli získať zlato. Je mi veľmi ľúto, že sa nám to nepodarilo, ale Fíni si zaslúžili zvíťaziť. Vyrovnávajúci gól sedem sekúnd pred druhou sirénou bol rozhodujúci, rovnako ako druhý fínsky gól."

Jarkko Immonen (útočník Fínska): "Zisk zlatej medaily je úspechom celého tímu. Počas fínskej hymny to boli neuveriteľné pocity. Moje góly síce tímu pomohli, ale sú výsledkom práce celého mužstva, nielen mojej."

Lasse Kukkonen (obranca Fínska): "Je to vynikajúci pocit stať sa majstrom sveta. Gól sedem sekúnd pred druhou sirénou nám veľmi pomohol. V kabíne sme sa povzbudzovali, bolo to skvelé. Nabudilo nás to a v záverečnej tretine sme hrali uvoľnenejšie."

Sami Lepistö (obranca Fínska): "Už pred zápasom sme vedeli, že bude dôležité nenechať súpera gólovo utiecť. Gól na 1:1 tesne pred koncom druhého dejstva nás zdravo motivoval do poslednej časti. Je to nádherné získať pre Fínsko titul majstra sveta po šestnástich rokoch."

Článok priebežne dopĺňame o nové informácie!

Prehľad všetkých medailistov v histórii majstrovstiev sveta v hokeji (1920 - 2011):

2011 (Bratislava, Košice): 1. Fínsko, 2. Švédsko, 3. Česko
2010 (Kolín, Mannheim, Gelsenkirchen): 1. Česko, 2. Rusko, 3. Švédsko
2009 (Bern, Zürich-Kloten): 1. Rusko, 2. Kanada, 3. Švédsko
2008 (Québec City, Halifax): 1. Rusko, 2. Kanada, 3. Fínsko
2007 (Moskva): 1. Kanada, 2. Fínsko, 3. Rusko
2006 (Riga): 1. Švédsko, 2. Česko, 3. Fínsko
2005 (Viedeň, Innsbruck): 1. Česko, 2. Kanada, 3. Rusko
2004 (Praha, Ostrava): 1. Kanada, 2. Švédsko, 3. USA
2003 (Helsinki, Turku, Tampere): 1. Kanada, 2. Švédsko, 3. SLOVENSKO
2002 (Göteborg, Karlstad, Jönköping): 1. SLOVENSKO, 2. Rusko, 3. Švédsko
2001 (Hannover, Norimberg, Kolín): 1. Česko, 2. Fínsko, 3. Švédsko
2000 (Petrohrad): 1. Česko, 2. SLOVENSKO, 3. Fínsko
1999 (Oslo, Hamar, Lillehammer): 1. Česko, 2. Fínsko, 3. Švédsko
1998 (Zürich, Bazilej): 1. Švédsko, 2. Fínsko, 3. Česko
1997 (Helsinki, Turku, Tampere): 1. Kanada, 2. Švédsko, 3. Česko
1996 (Viedeň): 1. Česko, 2. Kanada, 3. USA
1995 (Štokholm, Gävle): 1. Fínsko, 2. Švédsko, 3. Kanada
1994 (Val di Fassa, Bolzano, Miláno): 1. Kanada, 2. Fínsko, 3. Švédsko
1993 (Dortmund, Mníchov): 1. Rusko, 2. Švédsko, 3. Česko
1992 (Praha, Bratislava): 1. Švédsko, 2. Fínsko, 3. ČSFR
1991 (Turku, Tampere): 1. Švédsko, 2. Kanada, 3. ZSSR
1990 (Bern, Fribourg): 1. ZSSR, 2. Švédsko, 3. ČSFR
1989 (Štokholm, Södertälje): 1. ZSSR, 2. Kanada, 3. ČSSR
1987 (Viedeň): 1. Švédsko, 2. ZSSR, 3. ČSSR
1986 (Moskva): 1. ZSSR, 2. Švédsko, 3. Kanada
1985 (Praha): 1. ČSSR, 2. Kanada, 3. ZSSR
1983 (Dortmund, Düsseldorf, Mníchov): 1. ZSSR, 2. ČSSR, 3. Kanada
1982 (Helsinki, Tampere): 1. ZSSR, 2. ČSSR, 3. Kanada
1981 (Štokholm, Göteborg): 1. ZSSR, 2. Švédsko, 3. ČSSR
1979 (Moskva): 1. ZSSR, 2. ČSSR, 3. Švédsko
1978 (Praha): 1. ZSSR, 2. ČSSR, 3. Kanada
1977 (Viedeň): 1. ČSSR, 2. Švédsko, 3. ZSSR
1976 (Katovice): 1. ČSSR, 2. ZSSR, 3. Švédsko
1975 (Mníchov, Düsseldorf): 1. ZSSR, 2. ČSSR, 3. Švédsko
1974 (Helsinki): 1. ZSSR, 2. ČSSR, 3. Švédsko
1973 (Moskva): 1. ZSSR, 2. Švédsko, 3. ČSSR
1972 (Praha): 1. ČSSR, 2. ZSSR, 3. Švédsko
1971 (Bern, Ženeva): 1. ZSSR, 2. ČSSR, 3. Švédsko
1970 (Štokholm): 1. ZSSR, 2. Švédsko, 3. ČSSR
1969 (Štokholm): 1. ZSSR, 2. Švédsko, 3. ČSSR
1968 (Grenoble): 1. ZSSR, 2. ČSSR, 3. Kanada
1967 (Viedeň): 1. ZSSR, 2. Švédsko, 3. Kanada
1966 (Ľubľana): 1. ZSSR, 2. ČSSR, 3. Kanada
1965 (Tampere): 1. ZSSR, 2. ČSSR, 3. Švédsko
1964 (Innsbruck): 1. ZSSR, 2. Švédsko, 3. ČSSR
1963 (Štokholm): 1. ZSSR, 2. Švédsko, 3. ČSSR
1962 (Colorado Springs, Denver): 1. Švédsko, 2. Kanada, 3. USA
1961 (Ženeva, Lausanne): 1. Kanada, 2. ČSSR, 3. ZSSR
1960 (Squaw Valley): 1. USA, 2. Kanada, 3. ZSSR
1959 (Praha, Bratislava, Ostrava, Brno): 1. Kanada, 2. ZSSR, 3. ČSR
1958 (Oslo): 1. Kanada, 2. ZSSR, 3. Švédsko
1957 (Moskva): 1. Švédsko, 2. ZSSR, 3. ČSR
1956 (Cortina d´Ampezzo): 1. ZSSR, 2. USA, 3. Kanada
1955 (Krefeld, Düsseldorf, Kolín, Dortmund): 1. Kanada, 2. ZSSR, 3. ČSR
1954 (Štokholm): 1. ZSSR, 2. Kanada, 3. Švédsko
1953 (Zürich): 1. Švédsko, 2. NSR, 3. Švajčiarsko
1952 (Oslo): 1. Kanada, 2. USA, 3. Švédsko
1951 (Paríž): 1. Kanada, 2. Švédsko, 3. Švajčiarsko
1950 (Londýn): 1. Kanada, 2. USA, 3. Švajčiarsko
1949 (Štokholm): 1. ČSR, 2. Kanada, 3. USA
1948 (St. Moritz): 1. Kanada, 2. ČSR, 3. Švajčiarsko
1947 (Praha): 1. ČSR, 2. Švédsko, 3. Rakúsko
1939 (Bazilej): 1. Kanada, 2. USA, 3. Švajčiarsko
1938 (Praha): 1. Kanada, 2. V. Británia, 3. ČSR
1937 (Londýn): 1. Kanada, 2. V. Británia, 3. Švajčiarsko
1936 (Garmisch Partenkirchen): 1. V. Británia, 2. Kanada, 3. USA
1935 (Davos): 1. Kanada, 2. Švajčiarsko, 3. V. Británia
1934 (Miláno): 1. Kanada, 2. USA, 3. Nemecko
1933 (Praha): 1. USA, 2. Kanada, 3. ČSR
1932 (Lake Placid): 1. Kanada, 2. USA, 3. Nemecko
1931 (Krynica): 1. Kanada, 2. USA, 3. Rakúsko
1930 (Chamonix, Berlín, Viedeň): 1. Kanada, 2. Nemecko, 3. Švajčiarsko
1928 (St. Moritz): 1. Kanada, 2. Švédsko, 3. Švajčiarsko
1924 (Chamonix): 1. Kanada, 2. USA, 3. V. Británia
1920 (Antverpy): 1. Kanada, 2. USA, 3. ČSR