Po konci tohto ročníka Fortuna ligy si zhodnotíme aj jednotlivé kluby. Dnes sme sa zamerali na hornú polovicu súťaže, ktorá bola tento ročník veľmi nevyrovnaná, veď prvá trojka nemala prakticky žiadnu konkurenciu.

Komentár Filipa Chudého

V dlhodobej súťaži je hranica približne desiatich bodov už rozdielom jednej výkonnostnej triedy medzi klubmi. No a keď sa pozrieme na konečnú tabuľku našej najvyššej súťaže, zistíme, že je rozdelená do akýchsi piatich výkonnostných tried.

Najvyššou a samostatnou kapitolou je Trenčín. Je prvý v konečnej tabuľke, v tabuľke jesennej a jarnej časti, no a tiež v tabuľkách  domácich a vonkajších zápasov. Strelil najviac gólov, no a jedinou vecou, ktorú nemal tento ročník najlepšiu zo všetkých, bola obrana. Zvykne sa hovoriť, že silu reťaze určuje najslabšie ohnivku, no to bolo dosť pevné pre našu najvyššiu súťaž, aké pevné bude v Európe, to ukáže až samotná konfrontácia. Ale nič to nemení na tom, že Trenčín bol v tomto ročníku minimálne o triedu lepší od každého.

Ale aby sme boli presnejší, o triedu lepší bol len od druhého Slovana, zvyšok ligového pelotónu prevýšil o viac výkonnostných tried. Belasí sa môžu pochváli tým, že majú najlepšiu defenzívu v súťaži. Nie nadarmo sa už Mucha so Salátom pripravujú na Euro. Obstáli ešte aj útočníci, no totálne prepadol stred poľa. Tým nemyslíme, že doslovne prepadával, ako sa to stávalo v minulosti, pretože snáď iba organizácia ho zdobila, ale nič nevymyslel smerom dopredu. Teda okrem Milinkoviča v niektorých fázach sezóny. Pri výstavbe ofenzívy a postupnom útoku Slovan zaostal za Trenčínom o konskú dĺžku.

Myjava síce vyhrala dvakrát v Bratislave, ale v konečnom súčte zaostala za Slovanom prakticky o triedu. No to nie je pre kopaničiarov žiadna hanba, práve naopak, sezónu môžu hodnotiť len pozitívne. Uhrali svoje maximum, viac už skutočne zrejme nemohli. Zdobila ich tímovosť, zrejme najväčšia v súťaži. Presne na nich platí ich heslo „Sme jeden tím!“ Myjava sa ukázala ako psychický odolné mužstvo, keď dokázala v mnohých zápasoch vyhrávať o gól, čo je najväčšie futbalové umenie.

Z historického hľadiska síce väčší, ale v tejto sezóne o dosť menší bol od myjavského trnavský Spartak. Trnavčania prehrali presnú tretinu zápasov, čo je hrozná bilancia, ale stále lepšia, akú majú kluby za nimi. Pohárovú miestenku získala Trnava vďaka skvelému záveru, hoci treba dodať, že ich konkurencia v boji o posledné pohárové miesto bola v rozhodujúcich momentoch sezóny poriadne tuhá a chodila od prehry k prehre. Bola to vlastne tradičná trnavská sezóna, keď očakávania prevýšili realitu. Na najlepšie mužstvá ligy Trnava opäť výrazne strácala.

Žilina hrala v minulej sezóne o titul, teraz nebude hrať ani pohárovú Európu, čiže sezóna dopadla pre historicky druhý najúspešnejší slovenský klub vlastne katastrofálne. Počas sezóny odišli spod Dubňa najlepší hráči, ktorých sa podarilo nahradiť len čiastočne. Hlavne defenzíva robila celú sezónu chyby na počkanie, no a s pribúdajúcimi kolami sa zhoršovala aj ofenzíva. Žilina rozdávala body každému, bez ohľadu na kvalitu. Pričom je alarmujúce, že so zostupujúcou Skalicou mala vyrovnanú bilanciu vzájomných zápasov a predposledné Michalovce ju mali dokonca lepšiu. Pred rokom sa bila s Trenčínom o titul, teraz je o tri výkonnostné triedy za ním, pričom bodovo má bližšie k spodku tabuľky.

Sklamaním sezóny bol aj Ružomberok, ktorý má takmer na chlp vyrovnanú bilanciu, v „pozitívnych“ číslach je len o gól, no veľa pozitív teda na tom nie je. Problémom bol katastrofálny začiatok sezóny ešte pod Galádom, no a podobne zlý bol aj koniec sezóny. Liptáci majú v kádri síce viacero skúsených hráčov, ale za celú sezónu si pochvalu zaslúži len Zošák. Ambície klubu teda zostali opäť nenaplnené, ale to už je vlastne evergreen. Po záverečnom kole Liptáci na pohárové priečky už poriadne ani nedovidia. V poslednej chvíli sa síce dostali z dolnej polovice tabuľky, o ktorej bude reč nabudúce, ale to má asi taký účinok ako náplasť na otvorenú zlomeninu.