Po konci tohto ročníka Fortuna ligy si zhodnotíme aj jednotlivé kluby. Dnes sme sa zamerali na dolnú polovicu súťaže, ktorá bola z väčšej časti pomerne rýchlo vykryštalizovaná a nič sa na tom do konca súťaže nezmenilo.

Komentár Filipa Chudého

Po tom, ako sme sa pozreli na hornú polovicu tabuľky, v druhej časti hodnotenia sa zameriame na horšiu polovicu súťaže.

Dunajská Streda do nej síce padla až v poslednom kole, ale dlhodobá súťaž sa oklamať nedá. DAC je klub, ktorý je vysoko závislý na domácom prostredí, čo nie je novinka, no táto sezóna to opäť podčiarkla. Doma vedel poraziť každého, dokonca pokoril aj Trenčín, ale keď mužstvo na ceste za súperom zbadalo dopravnú značku koniec Dunajskej Stredy, tak sa mu roztriasli kolená. Vonku uhralo chudobných desať bodov, čo si nemôže dovoliť žiaden pohárový kandidát. Katastrofálny záver súťaže, keď po marcovej reprezentačnej prestávke mal DAC bilanciu 2-1-7, tréner Marič nemohol ustáť. Problémom bol celkovo väčší počet legionárov, pričom drvivá väčšina z nich nebola lepšia od domácich hráčov, ale hrávala. Slovenský tréner a domáci hráči by boli pre Dunajskú Stredu lepším riešením.

Klobúk dole pred Podbrezovou, ako zvládla boj o záchranu. S pribúdajúcim časom sezóny boli na hre mužstva viditeľné aj viaceré moderné prvky, čo je jasný znak dobrej práce trénera Fabuľu, ktorý prišiel počas sezóny. V tabuľke jarnej časti skončili železiari na piatom mieste, tesne za klubmi, ktoré získali pohárovú miestenku. Ak budú takto pokračovať a kolieska, ktoré tvorili domáci hráč, budú do seba zapadať aj naďalej, môže Podbrezová pomýšľať v budúcej sezóne na hornú polovicu tabuľky.

Zlaté Moravce sa tiež dlho strachovali, ale nakoniec ligu podľa očakávania ubránili. Vďačia za to niektorým individualitám. Tawamba vybavil množstvo bodov, prospešný bol aj De Souza, pričom oboch prihrávkami zasypával Orávik. No negatív bolo viac. Legionárov, v značnej miere zbytočných, bolo príliš veľa, približne polovica mužstva. ViOn stratil pozíciu sympatického rodinného klubu, skôr sa začal javiť ako práčka na hráčov. Nebyť zopár srdciarov, už by sa ani nejavil ako slovenský klub. S touto zmeskou sa ťažko stotožňovali aj tribúny.

Začiatkom októbra sme napísali, že Senicu čaká v tom čase zrejme rozhodujúca fáza sezóny, čo sa aj potvrdilo. Následne vyhrala štyri z piatich zápasov, čo ju zachránilo v najvyššej súťaži, pretože od vtedy v lige nevyhrala. Ťahá priam neuveriteľnú 16-zápasovú sériu bez víťazstva, čo je prakticky polovica ročníka. Na jar získala len chudobných päť bodov, preto zaslúžene prvýkrát počas pôsobenia v najvyššej súťaži skončila v dolnej polovici tabuľky. No vlastne môže byť rada, že nie je už druholigová. Ale ak sa nič nezmení, takto o rok môže vypadnúť ďalší klub zo Záhoria.

Podľa očakávania sa rozhodlo o vypadávajúcom medzi nováčikmi, dokonca sa tajnička lúštila až v poslednom kole. Najväčším pozitívom Michaloviec boli pomerne slušné návštevy, preto je vlastne aj dobre, že v najvyššej súťaži sa udržali. Pozitívom bolo aj odvolanie trénera Šturmu a v druhej polovici jarnej časti tiež menšie nasadzovanie legionárov, čo sa hneď prejavilo, keďže boli to práve domáci srdciari na čele s Kelemenom, ktorí v dôležitých momentoch sezóny zabrali.

Do druhej ligy spadla zaslúžene Skalica. Tá si to prehrala už zrejme pred sezónou, keď nepochopiteľne vymenila trénera. Horný sa síce neskôr vrátil, ale oheň už neuhasil. Nepomohla ani zimná mobilizácia, ktorú narušili viaceré zranenia na čele s Piroskom. Klub doplatil aj na slabú infraštruktúru, keď celú jar musel hrať v Senici. Vo veľa zápasoch bola síce Skalica súperom minimálne vyrovnaným súperom, ale nevedela ich vyhrať, keďže nedávala góly z čistých šancí. Skaličania mali najviac problémov, pričom veľa z nich nevyriešila, preto je logické, že opúšťajú fortunaligový pelotón.