Máme za sebou jeden z posledných prípravných zápasov pred Eurom. A hoci by napätie malo stúpať, atmosféra gradovať, futbalový národ sa tešiť a tomu zodpovedať aj celková prezentácia okolo, na Slovensku sme sa zas vráti o niekoľko rokov späť.

Komentár Filipa Chudého

Slovenská futbalová reprezentácia si tvrdo vydobyla pozíciu bezkonkurenčnej jednotky na slovenskom športovom nebi, čo sa týka národných farieb. Žiadne iné reprezentačné družstvo v hocakom športe jej v tejto chvíli ani len nekonkuruje. Kvalifikácia bola krásna, srdcia fanúšikov si naši futbalisti získali, nuž by sa aj patrilo, aby zodpovední z toho vytrieskali čo najviac.

V piatok zostávali posledné tri dni a dva zápasy na to, aby naši reprezentanti zabojovali o miestenku na Euro. No namiesto toho, aby národ týmto faktom žil a horlivo diskutoval o každej jednej aj na oko banálnej téme, ktorá súvisí s reprezentáciou, čím by sa prehĺbil záujem a vzťah fanúšikov k národnému tímu, tak my sme si opäť dali vlastný gól.

Prípravný zápas s Gruzínskom v rakúskom Welse pripomínal atmosférou skôr hodový zápas na hocakej dedine, ako vážnu previerku reprezentácie, ktorá mala rozhodovať o nominácii hráčov na Euro. Je nedôstojné, aby účastník Eura hral dva týždne pred Eurom na takomto štadióne, ak sa to nazvať štadiónom vôbec dá. Jedna tribúna a okolo k tomu ešte sedenie na tráve. Pripomínalo to skôr lepšie slovenské treťoligové štadióny, ako miesto hodné reprezentačného zápasu.

Samozrejme, ak by sa jednalo o neoficiálny zápas, čo to aj pôvodne malo byť, potom by sa dalo nad tým mávnuť rukou. Dá sa síce pochopiť, že keď sa zápas nakoniec stal oficiálnym, už nebolo veľa času a priestoru na zmenu miesta zápasu, ale s takýmito vecami sa musí počítať dopredu, resp. si to všetko poriadne ujasniť už v zárodku, potom by problémy nenastali. Pred MS sme tiež boli na príprave v Rakúsku, tiež sme tam hrali prípravný zápas, ale s Kamerunom sme sa streli v Klagenfurte na dôstojnom 30-tisícovom štadióne. Tribúny síce boli poloprázdne, ale aj tak tam bolo 10 000 ľudí, včera proti Gruzínsku necelých 800.

Ale táto situácia je aj tak len banalitou oproti tomu, ako sme „využili“ úspech národného tímu doma. Už druhý prípravný zápas našej reprezentácie za sebou vysielala stanica JOJ plus. Na tom by nebolo nič zlé, ak by to spravila poriadne. Je neakceptovateľné, aby vysielali vlastne len zápas a neurobili nič navyše. Touto cestou sa musíme vlastne poďakovať Horatiovi Caineovi zo CSI:Miami, že je taký schopný vyšetrovateľ. Lebo keby mu trvalo riešenie prípadov toľko, koľko slovenským kriminalistom, do priameho prenosu by sme sa určite nedostali tri minúty pred výkopom...

Celá vec je o to zarážajúcejšia, že TV JOJ je jeden z platinových partnerov SFZ, čiže vlastne najväčších sponzorov. Preto práve im by malo najviac záležať na tom, aký bude imidž výkladnej skrine zväzu. No RTVS a Dajto (Markíza), čiže vlastne ich konkurencia, ktorá tiež vysiela našu reprezentáciu, urobili pri priamych prenosoch nášmu národnému tímu väčšiu mediálnu službu, a to výrazným rozdielom.

Televízia má v mediálnom svete najväčšiu moc. Preto ak 30 sekúnd po záverečnom hvizde rozhodcu začne už asi miliónte opakovanie Simpsonovcov, to je jasné kopnutie do zadku celého slovenského futbalu.

Minimálne hodinu pred a hodinu po zápase sa mali na televíznej obrazovke rozoberať aktuálne témy na čele s tou, kto má ísť na Euro a kto nie. V konečnom súčte síce aj tak rozhodne Ján Kozák, ale tu ide o to, aby sa vytvoril záujem ľudí o národný tím. Aby ich zaujímali témy okolo nej, aby o nich medzi sebou hoc aj v krčmách diskutovali, aby proste Slovensko žilo tým, že sa blíži Euro, aby sa celkovo zvýšil záujem o futbal aj u tých, čo ho tak nesledujú. Tým všetkým by sa zvýšil aj marketingový potenciál produktu s názvom slovenský futbal, čo by vlastne pomohlo aj partnerom zväzu.

V nedeľu hráme na pôde úradujúcich majstrov sveta, pozvali si nás samotní Nemci, čo je obrovská pocta. Je to posledný zápas pred zverejnením záverečnej nominácie. Už snáď ani väčší marketingový potenciál by nemôže, ale podľa programu sa zdá, že jojka má pripravený ďalší kopanec do zadku slovenského futbalu. Slovenská reprezentácia si naozaj nezaslúži, aby bola vysielaná na úrovni bezvýznamných zápasov v zimnej príprave kdesi z Turecka.

Samotnému SFZ by malo záležať na tom, koľko dostane reprezentácia priestoru v médiách, zvlášť pozitívneho. No a príprava na záverečné veľké podujatie pozitívom je. Ale bez poriadnej prezentácie v televízii nových fanúšikov teda futbal nezíska, čím celá tá skvelá práca hráčov a trénerov vlastne vychádza trochu navnivoč. Preto v podobných prípadoch by sa to malo podchytiť zmluvami nielen o vysielaní samotného zápasu, ale aj povinnosťou o štúdiách, rozhovoroch a prípadne aj pozápasovej besede. Čiže tak, ako to budú mať nielen v zápase s nami Nemci. Potom sa nečudujme, prečo ich futbal má taký silný marketingový potenciál a náš nie. Oni si totiž ten vzťah fanúšikov vybudovali, my sme zas preto veľa neurobili.