Futbal má byť istou formou lásky, preto Hatem Ben Arfa odmietol Atlético Madrid.

„Občas som hľadel príliš ďaleko,“ priznáva o začiatkoch svojej kariéry dnes 29-ročný Ben Arfa. Do povedomia francúzskej futbalovej verejnosti sa katapultoval už ako tínedžer. V dvanástich si ho vyhliadol francúzsky zväz, aby ho následne umiestnil do elitnej futbalovej akadémie Clairefontaine, v ktorej vyrástli hráči ako Thiery Henry, Nicolas Anelka či Blaise Matouidi. 

O jeho rozvoji dokonca francúzska televízia natáčala dokument, no už vtedy, okrem nesmierneho talentu, ukazoval francúzsky rodák s tuniskými koreňmi svoju tienistú stránku. 

„Mám svoje šialené chvíľky. Keď som bol mladší, urobil som zopár bláznivých vecí,“ priznal neskôr vo svojej kariére. „Neustále som sa bil, či to bolo v Clairefontaine, alebo v Lyone.“ 

Práve do Lyonu zamieril po odchode z Clairefontaine a v Lyone absolvoval svoje prvé profesionálne kroky. Avšak už s nálepkou „enfant terrible“ francúzskeho futbalu.

„Báli sa ma dokonca aj tréneri. Neodvážili sa mi niečo povedať,“ prezradil v úprimnej spovedi pred pár rokmi pre francúzsky denník L´Equipe. „Je pravda, že otec mi nikdy nepovedal, že ma má rád. To mi v živote nebolo dopriate,“ hľadal príčiny svojej výbušnosti a svojich problémov na začiatku futbalovej kariéry.

Vyletel príliš vysoko príliš skoro

Už ako 17-ročný hrával v absolútne dominantnom tíme Lyonu, keď ho do prvého tímu vytiahli spolu s Karimom Benzemom.  Po tom, ako Lyon predal hviezdneho Florenta Maloudu a Sylvaina Wiltorda, získal mladík stále miesto v základnej zostave. Vďaka svojim výkonom sa oňho zaujímal Ajax či Chelsea, francúzske médiá ho do jednej vety spájali s Henrym a ďalšími francúzskymi legendami. 

Za štyri roky v Lyone si vybudoval ohromnú reputáciu a už ako dvadsaťročný debutoval v reprezentačnom tíme Les Bleus.  Avšak prílišná sláva stúpla prchkému mladíkovi do hlavy a v Lyone sa začalo špekulovať o problémoch s trénerom, roztržke s Karimom Benzemom i ďalšími hráčmi. Poslednou kvapkou v pohári trpezlivosti vedenia Lyonu bola mladíkova fyzická roztržka s kapitánom Sebastianom Squilaccim. Ben Arfa sa len pár mesiacov po podpise novej zmluvy musel pobaliť.

„Bol som mladý, nepripravený na taký tlak a to, že som známy,“ priznal neskôr.

Hoci sa špekulovalo o záujme Arsenalu, Realu Madrid a Manchestru United, Ben Arfa zamieril do Marseille.Ani na juhu Francúzska však neostal dlho bez problémov. Opäť sa dostal do kontroverzie s rešpektovanou hviezdou, keď sa na tréningu takmer pobil s Djibrilom Cissém. Ben Arfa však tentokrát v klube vydržal a svojimi výkonmi si vypýtal angažmán v Newcastli, kde sa mal stať hlavnou postavou klubovej renesancie.

Anglické peklo

Hoci sa mu v St. James´ Parku spočiatku darilo, následne zažil jedno z najhorších období v kariére. Hneď v úvodnej sezóne, v tom čase ešte v rámci hosťovania, prišiel hrozivý zákrok Nigela De Jonga, ktorý Francúzovi zlomil nohu a vyradil ho takmer na rok. 

Podľa vlastných slov však vlečúca sa rehabilitácia bola aj na niečo dobrá. „To zranenie ma dosť zmenilo. Nie to zranenie samotné, ale, keď strávite taký dlhý čas mimo hry, máte čas premýšľať. Dospel som. Upokojil som sa.“

Po návrate do plnej prípravy sa dlho nemohol dostať do základnej zostavy Toons, preto prišlo hosťovanie v Hull City. No po troch mesiacoch v klube sa jedného dňa stratil a nehlásil sa svojmu zamestnávateľovi. Steve Bruce Ben Arfu odpísal a po pol sezóne zrušil jeho hosťovanie v klube. Pridal sa aj domovský klub Newcastle, ktorý zrušil v januári 2015 jeho zmluvu a Ben Arfa ostal bez pôsobiska. 

Záujem prejavilo francúzske Nice, avšak futbalista zaň nemohol nastúpiť, pretože pravidlá dovoľujú hráčovi obliecť len dva klubové dresy za sezónu. Na ďalšieho pol roka tak Hatem ostal bez futbalu.

„V tom čase som zvažoval aj ukončenie kariéry,“ priznal po roku.  Podľa vlastných slov vtedy prežíval peklo.

„Peklo je, keď sa vám všetci obrátia chrbtom. Vlastne nie, peklo je, keď nevidíte koniec tunela. Ste v tom sám, nikto vás nepodporí a vy sa snažíte hýbať dopredu v hmle. Neviete, kam idete,“ hovoril o závere svojho pôsobenia v Newcastli. 

Francúz sa ich snažil riešiť alkoholom. „Hovoril som si: poďme sa opiť. Nechcú, aby som hral? Okej, nechajte ma tak, na všetko sa vykašlem. Však vy to potom oľutujete. Chcel som to všetko utopiť, ale nie nadlho.“

Francúzske znovuzrodenie

Aj vďaka skúsenému koučovi Claudovi Puellovi, Nice na Ben Arfu počkalo do konca sezóny a v lete minulého roka ho angažovali. Šikovný krídelník okamžite pozdvihol hru Nice a 17 gólmi a 5 asistenciami pomohol tímu k prekvapivému štvrtému miestu, postupu do skupinovej fázy Európskej ligy, keď len o dva body mu ušla miestenka pre Ligu majstrov. 

„Veľkú zásluhu na tom má tréner. Berie ma takého, aký som. Nedávno som za ním prišiel a povedal som mu, že som zaspal. Odpovedal: Neboj sa, vedel som, do čoho idem, keď sme ťa angažovali. To nie je typ odpovede, ktorý obyčajne dostávam. Miesto toho, aby sa sústredil na moje nedostatky, snaží sa zlepšiť moje prednosti,“ prezradil samotný futbalista.

Už počas sezóny sa tak o jeho služby začali zaujímať veľkokluby. Hovorilo sa o PSG, klube, ktorému ako malý chlapec Ben Arfa fandil, ale aj Chelsea či dokonca Barcelone. „Až osemnásť klubov má vraj o mňa záujem,“ vyhlásil po konci sezóny v Ligue 1. 

V máji prišla dokonca konkrétna ponuka od Atlética Madrid, Ben Arfa ju však odmietol. „Atlético si zaslúži rešpekt, ale majú štýl, ktorý mi nie je vlastný. Je to futbal, ktorý nepretrvá. Podstata tohto športu je niekde inde. Patrím do školy Guardiolu, Bayernu Mníchov, Barcelony. Futbal, to je tiež láska,“ vyhlásil. 

Zdá sa, že tak čaká na ponuku z radov Manchestru City, Barcelony, prípadne Bayernu Mníchov. Sám verí, že po všetkých tých strastiach, ktoré ho počas kariéry postretli, je už teraz oveľa pripravenejší na to, aby zažiaril v klube prvej veľkosti.

„Moja cesta, to boli vrcholy a pády. Vyletel som hore veľmi skoro a potom som ostro padol dole. Z mnohých chýb som sa poučil, ale je to môj život. Neľutujem nič.“