Po zverejnení záverečnej nominácie Slovenska na Euro sa rozbehla diskusia, či Ján Kozák vybral tých správnych, alebo mal nominovať niekoho iného. No vec sa má tak, že šéfom je Kozák a my mu musíme veriť!

Komentár Filipa Chudého

Menoslov slovenských sokolov, ktorí poletia do Francúzska, je už známy. Od pondelkového dopoludnia, keď sa zverejnila naša 23-členná diskusia, sa zároveň odštartovala diskusia, či je výber Jána Kozáka správny, alebo mohol urobiť niečo inak.

Keďže nemáme povedzme 30 hráčov, ktorí by hrávali pravidelne v popredných európskych súťažiach, potom je odpoveď jednoduchá. Nie, Ján Kozák nemohol nič zásadne urobiť inak. Vlastne odkedy sme postúpili na Euro, tak približne mená 20 hráčov boli absolútne jasné, čo sa aj potvrdilo. Trojica brankárov, sedem obrancov, osem stredopoliarov a minimálne dvaja útočníci mali na Kozákovom zozname zrejme neotrasiteľnú pozíciu.

Jediná väčšia diskusia od spečatenia postupu bola vlastne iba o tom, či má ísť na Euro Róbert Vittek. No aj táto situácia sa vyriešila pomerne rýchlo a jasne. Vittek by išiel, ak by bol zdravý, no keďže nebol, tak nejde. A pri všetkej úcte k ostatným, je to jediný hráč, ktorý Kozákovi skutočne chýba a reprezentačný tréner by ho zobral, ak by mohol. Pričom je už zbytočné polemizovať, kto by v tom prípade nešiel.

No ak by sme mali hľadať predsa len nejaké menšie prekvapenie, tak je to nominácia Milana Škriniara, ktorý sa ako jediný o postup na Euro nezaslúžil. Viac sa očakávalo, že bude namiesto neho v kádri Erik Sabo, ale Ján Kozák si to poposúval inak. Hubočana určil za ľavého obrancu, Gyömbéra za pravého, čiže zo stopérov už mal akoby len Škrtela, Ďuricu a Salátu. Ak sa na to pozrieme takto, potom naozaj potreboval štvrtého stopéra, hoci v nominácii je ich takto vyškolených až šesť.

Vox populi sa najviac vyjadruje v tom zmysle, že chýba v nominácii Zreľák alebo Bero, resp. obaja. Je logické, že ľudia sympatizujú s mladíkmi, ale reálne, ich čas ešte nenastal. Bero nemá koho nahradiť. Hamšík a Duda, ktorí hrajú na jeho poste, sú o minimálne dve triedy, resp. triedu stále lepší. Ak sa k nim chce priblížiť, bude musieť hrať niekde inde, kde bude medzinárodne preverený, potom môže do reprezentácie vážnejšie prehovoriť. Zreľáka by sme si síce možno vedeli predstaviť namiesto Šestáka, keďže je to podobný hráč, využiteľný tiež na krídle, ba dokonca aj na ľavej strane obrany, len rýchlejší a behavejší, ale Kozák stavil na skúsenosti a zabehnutý kolektív, čo mu nemožno vyčítať.

V záverečnej nominácii Jána Kozáka žiadna zásadná chyba nie je. Navyše náš reprezentačný tréner je jediný zodpovedný, kto mohol takého rozhodnutie vykonať. No ak niekto aj tak namieta, tým iba spochybňuje Kozákovu kompetentnosť. Pritom ten už toľkokrát presvedčil o svojich kvalitách, že nemá žiaden zmysel otvárať čo i len polemiky na túto tému. Ján Kozák je proste šéf, ktorý robí vážne rozhodnutia, pričom mu vychádzajú, čiže nie je ani najmenší dôvod na to, aby sme mu neverili.