V sobotu podvečer vstúpi slovenská futbalová reprezentácia do doteraz neprebádaných vôd. Na európskom šampionáte totiž ešte nikdy nehrala. Preto to berme s nadhľadom, tak sa môžeme dopracovať k úspechu.

Komentár Filipa Chudého

Tak a je to tu! V piatok síce začalo oficiálne Euro, ale pre nás ten pravý futbalový šampionát začne až v sobotu podvečer. Naši reprezentanti nás naozaj poriadne navnadili. Skvelou kvalifikáciou, v ktorej porazili aj úradujúceho majstra Európy Španielsko, no a naše očakávania neznížila ani príprava, veď už aj úradujúci majstri sveta z Nemecka vedia, kto je a čo dokáže slovenská futbalová reprezentácia.

Je snáď aj zbytočné písať o tom, že máme skvelú generáciu hráčov, že je mužstvo ideálne vekovo zložené, a to aj s prihliadnutím na hráčske pozície. O tímovom duchu spievajú ódy samotní hráči, vraj nikdy lepšiu partiu nezažili, no a v neposlednom rade máme aj výborného trénera a realizačný tím. Iba málo vecí máme oproti konkurencii priemerných, mierne podpriemerné možno nič, hľadať lupou by sme síce vedeli, ale na čo, nech sa trápia súperi.

Aj preto sú na Slovensku pred Eurom veľké očakávania, dovolíme si povedať, že asi aj právom, ale zároveň zdvíhame varovný prst. Favorit Eura nie sme a ani nebudeme, nám bohato vyhovuje pozícia čierneho koňa.

Lenže poznáme slovenskú mentalitu, stačí sa len vrátiť v čase o šesť rokov späť. Pred MS 2010 boli o trochu menšie očakávania, ako sú dnes, ale veľmi dobre si pamätáme, ako sa vtedy otočili proti nám. Stačila jedna remíza proti Novému Zélandu, mimochodom, jedinému mužstvu, ktoré na tom turnaji neprehralo ani zápas, do toho sa pridalo, že neskorší štvrťfinalista Paraguaj bol proste v tom zápase lepší a oheň už bol na streche. My si veľmi dobre pamätáme tú nenávistnú hystériu, ktorá sa spustila pred zápasom s Talianskom. Čo nasledovalo potom, tiež máme v pamäti, ale teraz nemyslíme, naše víťazstvo a postup do osemfinále, ale to, že sme si ten úspech vôbec neužili.

Slovensko postupom na Euro 2016 sa iba druhýkrát v ére samostatnosti kvalifikovalo na veľký turnaj. Z toho pohľadu to vôbec nie je samozrejmá záležitosť, preto apelujeme na všetkých, vychutnajme si to!

Preto z jednej prípadne nepodarenej veci nerobme tragédiu, stojme za našimi chlapcami a stojme za našimi chlapcami v dobrom aj v zlom. Futbalistom odkazujeme, na mesiac vypnite sociálne siete, hokejisti by vedeli rozprávať...

Tým nechceme povedať, že kritika je zakázaná, naopak, ona je veľmi potrebná, ale ľudia nechajte ju na nás novinárov, vy si radšej pite v krčme minerálku. Autor týchto riadkov sľubuje, že bude prvý, kto našich hráčov vecne skritizuje, ba možno aj zakope pod čiernu zem, ale len ak bude za čo, pričom veľmi neverí, že bude za čo. Podobne, ako bol presvedčený o tom, že porazíme Taliansko, Španielsko a kvalifikujeme sa na Euro, o čom aj ešte pred začiatkom napísal.

Euro si poďme všetci spoločne vychutnať, lebo je to odmena za dlhodobú prácu. Človek naozaj nikdy nevie, kedy sa to zopakuje, tak aby sme nebanovali, že sme niečo premrhali. Futbal je len hra, raz sa vyhrá, raz sa prehrá. Ak si budeme Euro užívať tým správnym spôsobom, čiže nie tak, že toto je náš strop, potom budeme vyhrávať a svoj strop nájdeme pomerne vysoko. No na ceste k nemu môže prísť aj zaváhanie, z ktorého nerobme tragédiu. Vychutnajme si to, že sme v elitnej spoločnosti, pričom aj zopár zápasov vyhrajme, nech sme v ešte elitnejšej, máme na to!