Naši chlapci nevstúpili do európskeho šampionátu dobre, keď prehrali s Walesom, čo trochu nabúralo slovenské plány. Ide asi o najťažší moment počas éry Ján Kozáka, no práve teraz sa ukáže naša skutočná sila.

Komentár Filipa Chudého

Druhého júla to budú presne tri roky, čo sa Ján Kozák stal trénerom našej futbalovej reprezentácie. Remíza v Lichtenštajnsku odpísala nielen Grigu s Hippom, ale aj naše reálne nádeje na postup do Brazílie. Ján Kozák prišiel v čase, keď nemal čo stratiť, lebo kvalifikácia na MS 2014 už bola stratená. Ale aj tak nám stihol vliať nádej víťazstvom v Bosne a Hercegovine, pričom k zdvíhaniu sebavedomia pomáhali aj víťazstvá v prípravných stretnutiach s dobrými súpermi. No a potom to prišlo, famózny vstup do kvalifikácie so šiestimi výhrami a Slovensko bolo vo futbalovom vytržení.

Jediným negatívom celej kvalifikácie bola domáca prehra s Bieloruskom, ale to bola len chybička krásy, veď o tri dni sme náš historický postup spečatili v Luxembursku. Za nepríjemný výsledok možno počas éry Jána Kozáka považovať ešte aj remízu s Gibraltárom, no keďže sme hrali len s akýmsi béčkom, do najťažšej situácie sme sa pod Kozákovým vedením dostali práve teraz.

Tým v žiadnom prípade nechceme povedať, že je to niečo katastrofálne, to ani náhodou, ale skutočne väčšia nepríjemnosť nás za tie „jeho“ tri roky nestretla. Dnes sme sa totiž ocitli v situácii, že ak chceme postúpiť zo skupiny, čo chceme, musíme uhrať minimálne tri body s dobrým skóre, ale najlepšie aspoň štyri, a to proti dvom silným súperom. Teoreticky síce môžu na postup zo skupiny stačiť aj dva body, ale to je naozaj sci-fi teória. Minimálne potrebujeme aspoň tie tri body a dobré skóre, ergo jeden zápas by sme museli vyhrať vysoko, alebo len proste jeden vyhrať a druhý neprehrať, no a postup je náš.

Ocitli sme sa tak v čiastočnej pozícii musíš, čo tu už síce bolo, ale nečaká nás Luxembursko, resp. nestačí nám domáca remíza s Ukrajinou. Náš tím pod Kozákom zatiaľ zvládol všetky prekážky, ktoré sa mu postavili do cesty, preto nemáme absolútny dôvod mu neveriť. Práve v ťažkých chvíľach sa ukazuje sila každému mužstva, no a to naše je mimoriadne silné, o tom sa ani nebavíme, to je proste fakt!

Áno, prehra s Walesom nám trochu nabúrala plány, ale my sme stále tu, pripravení vo Francúzsku výrazne prehovoriť. Teraz sa ukáže skutočná sila našej reprezentácie pod vedením Jána Kozáka. Ak ju ukážeme v stopercentnej miere, potom náš tréner oslávi tri roky pri reprezentačnom kormidle vo Francúzsku. Už sa nestáva, že by niekto prešiel veľkým šampionátom bez zaváhania, každý má počas neho slabšiu chvíľku, berme to teda tak, že my sme si tú svoju už vybrali.