Našich futbalistov čakal proti Anglicku jeden z najťažších zápasov v kariére. A hoci súper ukázal veľkú kvalitu, naši hráči odolali a uhrali presne to, čo aj potrebovali. Prejavila sa totiž naša tímová sila.

Komentár Filipa Chudého

Naša futbalová reprezentácia v zápase s Anglickom opäť potvrdila, akú má mimoriadnu silu. Niekto síce môže namietať, však sa len bránili, zaparkovali autobus, či betónovali, ale to je len povrchný pohľad na vec.

Ján Kozák si správne vypočítal, že potrebujeme na postup bod, tak naordinoval takú taktiku, aby sme ho aj uhrali. Najväčším umením vo futbale je to, že dosiahnete výsledok, aký potrebujete. Keď je to výhra, potom výhra, ak remíza, potom zas remíza. No a my sme postupový výsledok dosiahli. Síce matematickú pečiatku ešte nemáme, ale budeme mať, pretože traktory z neba padať nevidíme.

Aj defenzívny výkon pritom môže nadchnúť. Síce sa to tak tvrdí len o ofenzívnom, ale nemáme pocit, že by sme dnes v našej futbalovej republike videli čo i len jednu kyslú tvár. Naopak, prakticky všetci sú rozžiarení, a to len vďaka futbalu a výkonu našich reprezentantov.

Tí sa v zápase maximálne obetovali pre výsledok. Už dávno sme nevideli, aby jedno mužstvo zblokovalo toľko ťažkých striel súpera. Toto totiž neboli bloky typu, keď niekto niekoho náhodne trafí, toto bolo obetavé hádzanie sa do striel. Pekaríka nezastavil ani zlomený nos, či Maka zranenie, pri ktorom by za normálnych okolností určite striedal. My sme ukázali slovenské srdce, ktoré opäť účinkovalo. Ako sme napísali pred zápasom, hrajme si to svoje a Angličania sa môžu aj na hlavu postaviť... To sa aj stalo, my máme výsledok, aký sme chceli, oni nie.

Včerajší duel bol potvrdením toho, že si vieme uhrať to, čo práve potrebujeme. Náramne to pripomínalo domáci zápas s Ukrajinou. Vtedy nám remíza otvárala brány na Euro, prehra by veci komplikovala, no a my sme ju uhrali, proti Anglicku detto.

Áno, boli v našej hre aj nejaké negatíva, dokonca viac, ako by sme chceli, ale netreba na ne zvlášť poukazovať. Kozák o nich vie a vyrieši, však presne tak, ako aj vždy. Teraz je čas miniatúrnych osláv a veľkej hrdosti. Ak by sa všetky zložky v našej krajine boli tak zomknuté ako slovenský futbalový tím, sme svetová veľmoc.

Dnes a zajtra si oddýchnime, pozrime nášho osemfinálového súpera a už sa v mysliach pripravujme na vyraďovaciu fázu. Pred šiestimi rokmi sme to totiž neurobili, viac žili v eufórii po postupe, no a preto sme aj s Holandskom vypadli. Preto túto chybu nezopakujme. My už nemáme čo stratiť, ale víťaz skupiny C či D má. Pričom mu vôbec nezávidíme, že dostane v osemfinále práve Slovensko.