V Moskve sa nedávno konali MS vo futbale umelcov. Slovensko na nich už tradične zastupovala MUFUZA - Mužstvo futbalových zázrakov. O jej tohtoročnom úspechu nám porozprával čerstvý nováčik v reprezentačnom tíme Marko Popovski, člen freestylovej skupiny Hands Up Crew.

Slovenský tím obsadil na MS vo futbale umelcov doteraz celkom slušné výsledky, kde medzi najúspešnejšie môžeme zaradiť zisk bronzovej medaily z roku 2007. S akými očakávaniami cestovala slovenská MUFUZA na MS tento rok?

Ambície boli vysoké, skončili sme tretí aj pätnásti, nevedeli sme však do čoho ideme v akom silnom zložení prídu ostatné mužstva a čo môžeme od nich očakávať tento rok. Každopádne sme tam určite nešli len na výlet, chceli sme sa pobiť o čo najlepší výsledok a celkové umiestnenie.

Aké umiestnenie ste si teda z Moskvy nakoniec odniesli?

Naše konečne umiestnenie boli dvakrát prvé, čiže jedenáste miesto.Mali sme smolu hneď na úvod, keďže sme vyfasovali zrejme najťažšiu skupinu na čele s Iránom, ktorý to neskôr aj celé vyhral. (pozn. Irán – Nemecko 2:1) S húževnatým Kazachstanom sme bojovali do konečného hvizdu no v posledných minútach sme inkasovali dva góly a nepodarilo sa nám tak držať želanú bezgólovú remízu. Tú sme však neskôr uhrali s Argentínou, čo nás nakoniec posunulo len do bojov o „nižšie“ priečky tímov umiestnených na treťom mieste v jednotlivých skupinách. V boji o deviate až dvanáste miesto sme nezvládli zápas so susedným Maďarskom, ktorému sme podľahli na penalty po výsledku 1:1 v riadnom hracom čase kde som sa o vyrovnávajúci gól postaral ja a záverečnú krásnu bodku na šampionáte sme zaknihovali výhrou nad silnou Južnou Kóreou 3:1.

Prečo vlastne a akým spôsobom si sa spolu so svojimi kolegami zo skupiny Hands Up Crew dostal do tohto tímu?

Jedného krásneho dňa nám zazvonil telefón od samotného prezidenta MUFUZY Stana Gálisa, ktorý nás oslovil s ponukou reprezentovať Slovensko na MS umelcov v Rusku po futbalovej aj umeleckej stránke a spomenul, že nás už dlhšie sleduje a má aj kladné referencie od priekopníka freestyle futbalu na Slovensku Michala Rimovského. Keď sme sa však dozvedeli termín museli sme sa rozhodnúť, či zrušíme dohodnutých dvanásť vystúpení na Slovensku čo sa napokon aj stalo a nenechali sme si ujsť takúto jedinečnú príležitosť.

Aké osobnosti tvorili slovenský tím?

Našu výpravu tvorili prevažne ľudia z kultúrno-umeleckej a športovej brandže a to speváci (Samo Tomeček, Suvereno), hudobníci (Milan Lieskovský, Vlasta Mudríková, Teodor Duchovič, Strýco Ayala, Kristián Karsa, Šimon Gerek), novinári (Mário Porubec, Igor Gressner – denník šport), ex- profi futbalisti (Štefan Maixner, Tomáš Medveď, Marek Hollý), herci (Ivan Tuli Vojtek, Martin Kochan) kulturista Ľuboš Maliňák , ďalej prezident a moderátor Stano Gális, spomínaný priekopník freestyle futbalu Michal Rimovský, Ivan Jakeš – Rally Dakar, Juraj Arieli Neveselý – Fun rádio, Ján Koller – fotograf, Ivan Maljar – 23. násobný majster SR v biliarde, Petra Poláčiková – TV JOJ, Matej Gális - moderátor, Lucia Horváthová – vedúca , Dušan Borbély, Bronislav Hájek, Juraj Želíška – z iného povolania a nechýbali sme ani my freestylisti z Hands Up Crew (Marko Popovski, Peter Herstek a Martin Leco)

A čo súperi, aké zaujímavé tváre ste mali možnosť stretnúť?

Najväčšiu pozornosť určite pritiahla ruská hviezda NHL Alexander Ovečkin proti ktorému som mal možnosť zahrať si za výber sveta, kde sa dostali dvaja reprezentanti z každej krajiny. V charitatívnom priateľskom stretnutí sme si zmerali sily s ruskými osobnosťami, ktorým svätyňu chránil práve spomínaný rodák z Moskvy a washingtonsky kapitán. Môj jediný slovenský spoluhráč Kristián Karsa mu dokonca opečiatkoval žrď čo musím vyzdvihnúť. Na turnaj sa prišli pozrieť aj bývalí svetoví futbalisti Carles Puyol a Zvonimir Boban, ktorí boli čestní hostia šampionátu. Otvárací výkop exhibičného zápasu mal legendárny hudobník, skladateľ a líder skupiny Space Didier Marouani s ktorým som si mal možnosť aj skvelé pokecať. Ďalej to boli rôzni speváci, DJi, bývalí profesionálni hráči ale napríklad aj skaut AC Milána, ktorý sa objavil v nemeckej výprave. Zloženie bolo skutočne veľmi pestré a kvalitné.

Ako by si zhodnotil Vaše celkové pôsobenie na týchto MS? V skupine C sa proti Vám postavili Irán, Kazachstan a Argentína. Akými výsledkami skončili tieto stretnutia? Ktorý zo zápasov bol podľa teba najťažší?

Čo sa týka výkonov na ihrisku tak najviac nás mrzí práve úvodný zápas s Iránom, ktorý bol určite aj najťažším, snažili sme sa hrať otvorenú partiu a výsledok 1:7 určite neodzrkadľoval dianie na ihrisku. Bol to pre nás tzv. prípravný zápas nakoľko sme viacerí z nás ešte pred tým spoločne nehrali. Potom sme sa už rozohrali, postupne sa spoznávali a od zápasu k zápasu to bolo stále lepšie a lepšie. Výsledky 0:2 s Kazachstanom a 0:0 s Argentínou tomu nasvedčujú. Viacerých z nás, vrátane mňa limitovali rôzne zranenia, no aj napriek tomu sme na ihrisku bojovali spoločne do posledných sekúnd. Naši chlapci dali skutočne do každého zápasu všetko, načo som nesmierne hrdý na každého jedného z nás. Osobne som veľmi rád, že som mal možnosť zahrať si spoločne s našimi bývalými reprezentantmi a skvelými futbalistami Marekom Hollým, Štefanom Maixnerom a Tomášom Medveďom, čo bola ďalšia skvelá skúsenosť.

Do Ruska sa nechodí každý deň. Okrem futbalových povinnosti ste si v hlavnom meste určite našli čas aj na chvíľku oddychu...

Zápas bol každý druhý deň, takže bol čas aj na výlet či poznávacie zájazdy. Jeden z najväčších trhov a parkov Izmailovo sme mali hneď pred hotelom, takže sme sa tam objavovali častejšie, pozreli sme si aj Kremeľ, Červené námestie či Gorkého park kde bol otvárací ceremoniál aj koncerty jednotlivých krajín a jeden z najkrajších zážitkov bola plavba loďou a prehliadka mesta po rieke Moskva.

Aký najpamätnejší zážitok ste si z turnaja a celkového výletu do Ruska odniesli?

Tých zážitkov bolo strašne veľa, celé majstrovstvá naplnili hlavné poslanie a motto šampionátu a niesli sa v znamení mieru, pohody a pozitívnej energie. Čo sa týka účastníkov podujatia tak všetci sršali kvalitou nielen po umeleckej a futbalovej, no hlavne ľudskej a osobnostnej stránke. Veľmi obdivuhodné na mňa zapôsobila Argentína, ktorá po rozhodujúcom zápase o tretie miesto v skupine napriek remíze, ktorá nás posunula ďalej do zápasov o lepšie umiestnenie, pribehli k nám, začali s nami oslavovať, spievať, tancovať, skandovať meno našej krajiny a to bolo niečo čo som dovtedy nezažil a pochopil som na vlastnej koži o čom to celé vlastne je. Bolo to jedno z najkrajších gest šampionátu.