Nádejný krok našich klubov v Európskej lige, hoci zaostali za svojimi možnosťami
Aj keď stále ešte prebieha európsky šampionát, na starom kontinente sa už začalo nová sezóna. A pre slovenské kluby hneď zhurta, keďže hneď na úvod hrajú najdôležitejšie zápasy sezóny.
Komentár Filipa Chudého
Hoci vyspelý futbalový svet, čo sa týka klubovej sféry, je ešte na dovolenkách, to pre slovenský klubový futbal vlastne už začal vrchol sezóny. Najlepší futbalisti na starom kontinente síce ešte majú starú sezónu, keďže aj to Euro treba dohrať, no my už s napätím sledujeme tú novú, pretože vlastne už jej začiatok rozhodne o tom, aká pre nás bude. Ligové boje a tie v Slovenskom pohári sú síce zaujímavé, ale kto dnes nehrá pohárovú Európu, pričom tá skutočná sa začína až skupinovou fázou, ten akoby ani na futbalovej mape Európy nebol. No a my väčšinou nie sme.
Tri naše kluby majú prvý tohtosezónny krok už za sebou, pričom nebol najhorší, no od ideálnu mal tiež skutočne ďaleko. Je síce pravdou, že to majú ťažké v tom, že idú z hrubej prípravy, resp. počas nej rovno na pohárové bojisko, ale za to si môžeme len my sami, máme mať lepší koeficient, potom by sme začínali neskôr, nie spolu s najväčšími trpaslíkmi.
Slovan spoluotváral novú futbalovú sezónu, keďže prvé štyri stretnutia sa hrali v utorok o 18:00, jedno z nich v Elbasane, kde Partizani Tirana privítalo belasých. Išlo o málo záživný zápas, v ktorom bola viditeľná väčšia kvalita na strane Slovana, lenže ten hral presne tak, ako sa dalo čakať. Medzi hráčmi chýbala nejaká väčšia futbalová chémia, čím logicky nemohli súpera prekvapiť. No niet divu, veď oproti poslednému zápasu v minulej sezóne a prvému v tej novej bolo v základnej zostave Slovana 10 (!) zmien, zostal len Sekulič. Z ideálnej zostavy sa vymenilo až šesť hráčov, pričom v ofenzíve zostal len Zreľák, okolo neho samé nové tváre. A tým bude dlhšie trvať, kým sa zohrajú.
Bezgólová remíza u súpera je pre Slovan zradná, hoci možné je aj to, že odveta bude bezvýznamná, keďže postup Slovana do 2. predkola môže vybaviť už v stredu Športový arbitrážny súd. Stačí, ak ten potvrdí rozhodnutie UEFA o vylúčení Skenderbeu Korce z európskych pohárov, čo je veľmi pravdepodobné. Potom by sa Partizani malo sťahovať do Ligy majstrov, aj keď je ešte otázne, ako následne rozhodne UEFA.
Ako druhá vstúpila do bojov Myjava. A hoci sa našli aj také indivíduá, čo zatracovali vystúpenie tohto sympatického klubu v Európskej lige, vec sa má tak, že podala z našich klubov na úvod najlepší výkon, no tým nehovoríme, že podala dobrý výkon. Od myjavskej fazóny z minulej sezóny to malo ešte ďaleko. Nevieme, čo chcel nový tréner Radványi povedať tým, že nechal na lavičke Pekára a Sládeka, no tým po vystriedaní stačila už minúta na trávniku, aby rozhýbali ofenzívu kopaničiarov. A hoci obaja by sa mali zlepšiť pri premieňaní šancí, keďže pohárová Európa je často iba o jednej, remíza 1:1 je dobrým základom pred odvetou. Myjava je kvalitatívne minimálne tak dobrá ako Admira Wacker Mödling, čo sa na trávniku ukázalo, pričom ak doma spečatí postup, možno povedať, že je ešte lepšia.
Pri Trnave treba pochváliť dve veci, že vyhrala doma 3:0 a klub sa sám postaral o výrobu priameho prenosu na svojej televízii. Za to má obrovský palec hore, takto by to malo vyzerať, keď to už na slovenskom televíznom trhu nefunguje. Trnava môže byť v tomto smere príkladom pre ostatné slovenské kluby. Toľko k pozitívam, no negatív bolo výrazne viac.
Na to, že Trnava hrala proti tak slabému súperovi, bolo až neuveriteľné, do koľkých šancí ho pustila. Ak by dali hostia povedzme dva góly, nikto sa nemôže čudovať, pretože také veľké príležitosti mali. Pre Trnavčanov bolo šťastím, že Malťania ani bránu nevedeli trafiť, a to ani vtedy, keď loptu stačilo dokopnúť do siete. No výsledok 3:0 sa ráta, postup je prakticky vybavený, už ho len kvôli koeficientu treba potvrdiť ďalšou výhrou.
A hoci s hernou stránkou našich klubov nemôžeme byť spokojní, vzhľadom na pohárovú matematiku uhrali priaznivé výsledky, hoci minimálne Slovan mal v každom prípade uhrať ešte lepší, pretože ako správne poznamenal Boris Sekulič, takíto súperi sa musia porážať. Ak chceme náš klubový futbal niekam posunúť, bez víťazstiev a postupov sa nepohneme.