Slovenské kluby majú za sebou prvé zápasy v tohtoročnej pohárovej Európe, a hoci nehrali ani proti priemerným súperom, aj tí vyzliekli všetky ich slabiny donaha.

Komentár Filipa Chudého

Milan Lešický často používa v súvislosti s vystúpením slovenských klubov v pohárovej Európe slovné spojenie futbalový striptíz, pričom ho možno aj zaviedol do praxe. A hoci je platné prakticky stále, po pozretí úvodných ôsmich zápasov našich klubov v pohárovej Európe možno skonštatovať, že teraz je aktuálnejšie ešte viac než zvyčajne.   

V tejto sezóne našim klubom totiž robí evidentné problémy už 2. predkolo, teda pre tie, čo sa doň vôbec dostali. Myjava totiž nepostúpila ani doň. Bola síce nenasadená, čo je odraz slabých výsledkoch všetkých slovenských klubov na európskej scéne v ostaných piatich sezónach, keďže v minulosti naše kluby bývali v prvých predkolách nasadené, aj keď žili len z národného koeficientu, ale to ju neospravedlňuje. Rakúska Admira totiž nie je súper, ktorý sa nedá vyradiť, práve naopak, ak chcete v pohárovej Európe uspieť, takého súpera musíte vyradiť na počkanie. A úspechom pre naše kluby je už len skupinová fáza, ergo všetko ostatné je neúspech.

Niekde sme už zachytili hlasy, že Myjava hanbu určite neurobila. Ak teda niekto vypadnutie na prvom súperovi nepovažuje za hanbu, potom asi nie je úplne normálny. Samozrejme, pohľad na kopaničiarov je trochu miernejší, keďže to hrali prvýkrát, ale to body do koeficientu Slovensku nevráti. Takto je priam isté, že aj v budúcnosti budú naše kluby, ktoré predtým aspoň päť rokov nehrali pohárovú Európu, už v 1.predkole nenasadené, čiže dostanú ťažších súperov a môžu vypadávať. A keď budeme takto skoro končiť, tak sa z toho začarovaného kruhu nikdy nedostaneme a budeme večne v suteréne futbalovej Európy.

Trenčín si síce prakticky zabezpečil postup ďalej, ale pri všetkej úcte, ak proti silnejšiemu zopakuje takýto výkon, pričom už len asi takí ho budú čakať, nemá šancu uspieť. Ľubľanské mužstvo je totiž ešte pohárovo neskúsenejšie ako Trenčín a v Lige majstrov celkovo podpriemerné. Obrana AS zhorela v prvom zápase ako fakľa, čo sa jej nestalo v pohárovej Európe prvýkrát. Ešte pred zápasom sme upozornili, že ak na obranu AS trochu zatlačíte, tá robí chyby, čo sa ukazuje aj v lige. Len šťastím pre Trenčín je to, že súperi u nás proti nim väčšinou len bránia, no v Európe trenčianske slabiny vyzliekajú donaha.

A aby sme neboli len kritickí, potom klobúk dole pred trénerom Ševelom. Do poslednej skrutky rozobral súpera, presne naňho ušil taktiku a tým svojmu mužstvu vybavil postup. Ak je pre nejakého Slováka Trenčín už malý, nie je to nikto z kádra, ale je to šéf realizačného tímu. A treba dodať ešte jednu vec, väčšina trenčianskych legionárov zabrala a ukázala, že je o triedu lepšia ako domáci hráči, ale tak to má byť! V inom slovenskom klube sme si tento úkaz v tejto pohárovej sezóne ani náznakom zatiaľ nevšimli.

Ani v Trnave tomu tak nebolo, hoci legionári dávali góly. Lenže to bolo proti tak slabému súperovi, že to sa ani nedá považovať za relevantné. Trnavu ani nemožno chváliť za to, že dvakrát porazila maltského súpera, keďže to je pri všetkej úcte povinnosť. Horšie to už dopadlo v Arménsku, čo už je trochu iná kategória súpera, no stále pre naše kluby povinne poraziteľná. Keď už totiž nebude, až potom bude náš klubový futbal na totálnom dne.

Remíza 1:1 vonku je síce v pohárovej matematike dobrá, ale pre Trnavu je vlastne milosrdná. Vzhľadom na priebeh je to maximálny možný výsledok, aký mohli Trnavčania uhrať. Viac sa nedalo, pretože viac hostia neukázali, čo je ten najväčší problém. Ak by totiž hrali dobre a súper by nejakým zázrakom ukopal remízu 1:1, nejako sa to prehltnúť dá, ale nie naopak, že Trnava ju ukopala. Hostia môžu byť radi, že súper bol jalový v koncovke a že mladík Erik Jirka, asi jediné pozitívum okrem výsledku, ukázal svoj talent.

Na záver sme si nechali najväčší bonbónik a začneme od konca. Ak niekto povie, že je spokojný s tým, čo ukázal Slovan proti Jelgave, tak nie je kompetentný viesť toto mužstvo. A hoci sme čakali, že Slovan bude hrať zle, keďže sme videli väčšinu jeho prípravných zápasov a tiež duel v Tirane, skutočnosť náš šokovala, lebo toto bola totálna katastrofa. Ale ono je to vlastne asi logické. Veď Slovan si v lete zničil prakticky všetko, čo fungovalo a nechal si to, čo nefungovalo.

Útok MVP (Milinkovič, Vittek, Priskin) sa staral o väčšinu gólov mužstva, dobre im sekundoval aj ľavý obranca Podaný. Slovan navyše zo svojho arzenálu vyhodil aj štandardné situácie, čo bola vec, ktorá ho nespočetnekrát práve v takýchto zápasoch zachránila. Nielenže nemajú na ne špičkového exekútora, ale okrem Salátu už ani hlavičkára. Naopak, problémy s nimi začínajú mať v defenzíve, čo sa ukázalo vo štvrtok pri jedinej šanci súpera, ba predtým už aj v príprave. Akú zbraň vlastne teraz Slovan má? Pomalú hru do šírky, statiku hráčov a tvorcu hry, čo ide vždy tam, kde je najviac hráčov súpera?

Na záver trochu optimizmu, pretože nám ho dodal aj piatkový žreb 3. predkôl. No aj bez ohľadu naň by sme povedali, že zvyšné tri slovenské kluby by sme uvideli v ďalšom boji. Lenže už vonkoncom netvrdíme, že z neho aj postúpia ďalej. Ak by všetky zopakovali výkony, ako tento týždeň, nemajú ani najmenšiu šancu, skôr by si len urobili (ďalšiu) hanbu. No menoslov možných súperov musí byť pre naše kluby magnetom, aby postúpili ďalej, začali hrať výrazne lepšie a priblížili sa pohárovému úspechu (skupine). Dá sa to, ale nie s takýmito výkonmi, navyše proti podpriemerných klubom daných súťaží. Lebo ak už aj takíto nás vyzliekajú donaha, potom nemáme v pohárovej Európe čo robiť!