V stredajšom zápase Ligy majstrov vyhrala varšavská Legia v Žiline nad Trenčínom 1:0 a výrazne sa priblížila k postupu. No stále je to len polčas. Aké šance majú Trenčania pred odvetou?

Komentár Filipa Chudého

Trenčín má za sebou najvýznamnejší európsky zápas vo svojej klubovej histórii. Aj v minulosti sa síce dostal do 3. predkola, ale nie v Lige majstrov. Teraz to bolo navyše výnimočné v tom, že ak by uspel, výrazne by sa priblížil k skupinovej fáze, čiže k pohárovému úspechu, ktorý doteraz ešte nikdy nedosiahol.

Do cesty sa mu postavila Legia Varšava, ktorú sme už pred žrebom označili za najhrateľnejšieho súpera z možných protivníkov. Poľský majster sa totiž cez leto oslabil, nedávno prišiel aj o Ondreja Dudu, navyše poľské kluby sú v milionárskej súťaži už dve dekády akoby prekliate. Hoci majú oveľa lepšiu ligu ako my, ba už určite aj ako Česi, nie a nie sa dostať do skupiny Ligy majstrov. To my sme oproti nim v tomto smere akoby králi.

Favoritom dvojzápasu bola Legia, pričom teraz sa stala ešte väčším, keďže výhra 1:0 z pôdy súpera je veľmi dobrý pohárový výsledok. Či je tento rezultát zaslúžený, to sa dá polemizovať, no nikto nemôže spochybniť, že by to bolo vyslovene nezaslúžené.

Legia totiž prišla do Žiliny s jasnou taktikou neprehrať, keďže si je vedomá domácej sily, ktorá jej vyšla. Treba uznať, že Trenčín prečítala ako šlabikár. Hlavne v prvom polčase bolo viditeľné, ako dobre bola pripravená na všetky silné stránky súpera. Nielenže mu nedovolila úvodný tlak, ale tiež Trenčínu vypojila prakticky všetky jeho systémové veci. Bero bol v okolí pokutového územia vždy zdvojený, aj preto bol neviditeľný, krídla boli odrezané a Rabiu napádaný, hoci si s tým obstojne poradil. Opäť tak ukázal, kto je najlepší hráč Trenčína. Aj preto sa najväčšia šanca AS zrodila z náhodnej situácie, keď sa Berovi (ne)šťastne odrazila lopta na strelu, resp. vtedy, keď išlo o individuálne majstrovstvo, v tomto prípade hlavne od Kalua.

Ale aby sme Legiu nechválili len za obrannú činnosť, treba spomenúť aj to, že dokonale prečítala trenčianske defenzívne slabiny a cez ne hrala. No v každom prípade sa nemôže stať to, čo vyviedol Šulek, pre ktorého to nebola ani zďaleka prvá „gólová“ chyba. Aby sa ho Kucharczyk zbavil tou najjednoduchšou kľučkou, ktorú ovláda každý hráč aj v siedmej horskej, no a potom si ho cez pol ihriska vodil ešte ako na motúziku, to je na tejto úrovni neprípustné. No aby v tom nebol sám, treba povedať, že katastrofálne pri góle bránili priestor aj obaja stopéri a zaspal aj brankár Chovan, veď čo iné už mohol poľský krídelník urobiť? Za pár minút neskôr sa už Chovan do podobného centra hodil.   

Reťazec chýb hráčov v defenzíve teda vyústila v gól. Hráči Legie podobnú hlúposť neurobili, preto je výsledok 0:1 logický. Trenčín mohol uhrať lepší, ak ... Ale to je len rovina ak, ktorá už prvý polčas dvojzápasu nezmení.  

Preto tie ak by sa mali smerovať už do druhého stretnutia. Kvalitu lavičky síce tréner Ševela neovplyvní, ale Liga majstrov ukazuje, že Trenčín má veľké problémy a nevie nahradiť hráčov, ktorí mu v lete odišli.

No aj tak si dovolíme tvrdiť, že Trenčín môže postúpiť. No len keď podá v odvete výkon na hranici svojich schopností, Legia bude mať zároveň zlý deň a na slovenského zástupcu sa ešte aj usmeje obrovská kopa šťastia. Ako veľmi je to reálne, to nech si vyhodnotí každý sám, no šanca ešte bliká a dokým tomu tak je, treba sa o ňu pobiť. Môže to byť totiž teoreticky ľahšia úloha, ako sa dostať do skupiny cez play-off Európskej ligy.