Tak blízko a zároveň predsa tak ďaleko
Slovenský klubový futbal počas týždňa dostal ďalšie rany, hoci sa Trenčín a Trnava snažili držať na nohách najdlhšie ako mohli. Túto pohárovú sezónu už môže zachrániť asi len malý zázrak.
Komentár Filip Chudého
Opäť si slovenský futbalový národ robil ambície, ale realita je opätovne krutá. Ak by sme dnes mali Trenčín v play-off Ligy majstrov a Trnavu v play-off Európskej ligy, mohli by sme sa usmievať, lenže nie je z toho nič.
Obaja naši zástupcovia síce neboli od postupu matematicky ďaleko, keď Trenčínu chýbal gól, ktoré pritom vie dávať, pričom Trnave dokonca len dve minúty, či jeden pokutový kop, lenže táto pomyslená tenká hrana medzi úspechom a neúspechom bola pre slovenské kluby nakoniec až príliš veľká.
Prečo chýbal povestný posledný krok Trenčínu, to už sme vlastne rozoberali, verejne to rozobral aj tréner Martin Ševela. S rozobraným mužstvom sa proti konsolidovanému klubu naozaj hrá ťažko. Už sa nedozvieme, či by Trenčín postúpil, ak by vedenie klubu neurobilo už povestný letný výpredaj. Ale minimálne si dovolíme tvrdiť, že malo by reálnu šancu. Takto možno len skonštatovať, že kým Ševela a spol. urobili všetko ako mali, La Ling a spol. zas urobili všetko ako nemali. Holandský majiteľ ukázal v praxi, či mu ide futbalový úspech, alebo iba o futbalový biznis.
Z toho dôvodu je postup Legie Varšava vlastne zaslúžený. Má vlastný štadión, dobré klubové zázemie, majiteľa ktorému ide o úspech, skvelých fanúšikov... Smerom dopredu síce toho veľa neukázala, ale dala gól a defenzívu, ktorá je tiež súčasťou futbalu, mala veľmi dobrú, čo vlastne rozhodlo. Gól nedostala, preto ide ďalej.
Gól takmer nedostala ani Trnava, ale to slovo takmer je kľúčové. Trnavčania mohli postúpiť na varšavský spôsob, lenže ešte nie sú takým klubom, aby sa im to podarilo. Urobili vo vlastnom pokutovom území dvojitú chybu, aká sa v pohárovej Európe neodpúšťa. Že aj Austria bola priechodná, to je každému jasné, že lenže zároveň treba uznať, že je lepšia ako Trnava, minimálne o tú jednu penaltu určite. A keď si pozrieme celý dvojzápas ako celok, Trnava síce hrala na hrane svojich schopností, čo jej slúži ku cti, ale aj keby postúpila do play-off, skupina by bola pre ňu takmer určite nereálna. Nuž a len skupina je v dnešnej dobre pre slovenské kluby skutočný európsky úspech, na ostatné sa rýchlo zabudne.
Radšej ani nebudeme spomínať, ako sme na tom zatiaľ s národným koeficientom. Ten čiastočne môže napraviť Trenčín, za predpokladu, že vyradí Rapid Viedeň. So žrebom môžu byť Trenčania opäť spokojní, ide totiž o hrateľného súpera, no zároveň nebudú favoritom. No nebolo by zlé, ak by tretia tohtosezónna slovensko-rakúska konfrontácia dopadla konečne v náš prospech, aj keď sa zdá, že bude k tomu potrebný malý futbalový zázrak.