Začala sa olympiáda v Riu, na ktorej bude súťažiť aj vyše polstovka slovenských športovcov. A hoci nie každý z nich má šanci na medailu, aj oni nám môžu urobiť radosť. Ale čo by sme po dlhých ôsmich rokoch radi privítali?

Komentár Filip Chudého

Olympijské hry sú športový sviatok, na ktorý sa teší každý fanúšik. Mali svoje čaro už pred našim letopočtom, majú svoje nezameniteľné čaro aj dnes. Samozrejme, nájdu sa aj takí, čo nechápu ich význam, dokonca aj v radoch športovcov, ale to je minorita.

Jedným z nich je aj slovenský tenista Martin Kližan, ktorý ako prvý Slovák odmietol účasť na olympiáde, čím sa zaradil do dlhého radu prevažne tenistov a golfistov. V Riu sa totiž nehrá o prémie, na ktoré sú títo športovci zvyknutí. Preto boli vlastne radi, že sa mohli vyhovoriť na ziku, hoci odborníci to nepovažujú za nebezpečenstvo, alebo určitá časť z nich je zrazu zranená, hoci na prvom turnaji po olympiáde budú takmer určite fit. Slovensko napríklad kvôli tomu prišlo aj o jednu miestenku, keď Dominika Cibulková odriekla účasť a tá bola udelená inej krajine.

No počas najbližších vyše dvoch týždňov nás už nebudú zaujímať tí, čo v Riu nie sú, ale tí, čo nás budú reprezentovať. Je to 51 športovcov, čo je o trochu viac ako v Londýne, pričom zároveň veríme, že to aj lepšie výsledkovo dopadne. Pred štyrmi rokmi sme totiž prvýkrát v histórii nezískali zlato, čo bol akýsi výkričník pre náš šport. Síce nemáme pocit, že by sa v ňom niečo radikálne za ten čas zmenilo, ale štyri tituly majstrov sveta v olympijských športoch z minulého roka nám dodali obrovskú dávku optimizmu, že po ôsmich rokoch budeme mať ďalších olympijských víťazov. Aj keď napríklad Peter Sagan bude súťažiť v inom športe, keďže trasa v cestnej cyklistike mu nedávala žiadne šance na úspech.

Koľko môžeme získať medailí, je trochu otázne, keďže ich teoreticky môže byť okolo desať, možno päť a tiež sa môže stať, že budeme radi povedzme aj za tri, teda radi ako radi...

Naše najväčšie nádeje vkladáme do vodného slalomu, ktorý nás nikdy nesklamal. Máme tam štyri medailové nádeje, z toho tri patria medzi najväčších favoritov. Nemožno zabudnúť na rýchlostných kanoistov, keďže štvorkajak je už dlhé roky našou vlajkovou loďou a nosí úspechy aj z OH, len to zlato ešte chýba. Prečo by nemohlo prísť teraz?

Hlavným olympijským športom je atletika, lenže v nej sme počas samostatnosti medailu ešte nezískali, ale teraz máme veľkého adepta na to, aby sa to zmenilo. Matej Tóth skutočne môže ísť v stopách Jozefa Pribilinca. Veľké nádeje vkladáme aj medzi strelcov. Tento šport je síce nevyspytateľný, ale aj vďaka tomu môže medailovo uspieť každý z našich piatich strelcov na čele s Erikom Vargom a Dankou Bartekovou.

V minulosti sme zaznamenali aj príjemné prekvapenia, ako napríklad striebro džudistu Jozefa Krnáča v Aténach, pričom by sme boli veľmi radi, ak by sa niečo také zopakovalo. Zopár adeptov na to máme.

A keďže olympiáda už nie je iba o účasti, ale aj výsledku, pevne veríme, že sa dočkáme veľa športovej radosti. Poteší nás to, ak každý náš športovec podá výkon na hranici svojich schopností, pretože to je záruka toho, že hry zo slovenského pohľadu dopadnú dobre. A vôbec sa nenahneváme, ak to bude Slovákom nadštandardne medailovo cinkať.