Športovca treba za dopingového hriešnika brať, ak sa mu doping preukáže, nie pri vytiahnutí pasu.

Komentár Jakuba Mihálika

Americká plavkyňa nepodá ruskej súperke ruku. Všetkých ruských atlétov vylúčia z olympiády, na paralympiáde sa nepredstaví ani len jeden postihnutý športovec z Ruska. Diváci v Riu na Rusov bučia, nadávajú na nich médiá i diváci všade, od USA po Slovensko. 

Iste, som za čisté športovanie. Ak by sa mal tolerovať doping, to by sme šport mohli rovno presunúť do virtuálnej scény, kde by sme si trénovali svojich Pokémonov a namiesto našich lemravých tiel by súťažili digitálne postavičky. Avšak som aj za to, aby sa v športe nepolitikárčilo, nezovšeobecňovalo a nehádzalo kameňom, keď hádžuca ruka nie je takisto čistá. 

Boli časy, keď aj československý (a slovenský) šport plával vo vodách dopingových podozrení. Ako by sa naši športovci cítili, keby ich teraz všetkých hádzali do jedného „drogového“ vreca? A boli časy, keď aj samozvaný sudca všetkých ruských športovcov, športová časť Ameriky, viedla dopingový pelotón v športovom svete.  Na prelome 80. a 90. rokov prepukol škandál, pri ktorom sa zistilo, že šéf úseku  severských lyžiarskych disciplín dal súhlas s podávaním krvných transfúzii, aby sa zlepšili výsledky amerických lyžiarov. Carl Lewis, jedna z najväčších legiend americkej atletiky, priznala pred rokmi, že počas svojej aktívnej kariéry mal 3 pozitívne nálezy, ale olympijsky výbor zavrel obe oči. Justin Gatlin bol nachytaný niekoľkokrát, dopovala aj skupina na začiatku 21. storočia, ktorej kraľovala Marion Jonesová. A pamätáte na Lancea Armstronga?

Nechcem tým podávať nejaké ospravedlnenia ruských športovcov. Reagujem len na to, čo sa v týchto dňoch a týždňoch na športoviskách deje, aj zo strany športových fanúšikov. Rovnako ako na súde, aj v športe by malo platiť – nevinný, až kým sa nedokáže opak. To, že nejaká časť (hocako veľká) ruských športovcov dopovala, neznamená, že dopovali všetci. Rovnako, ako neznamená, že ak dopovala Marion Jonesová, dopuje v súčasnosti aj Allyson Felixová. 

Neťahajme do športu polarizáciu západného a východného bloku. Pozerajme na športovca ako individualitu, nie príslušníka nejakého „zlého“ národa. Na olympiáde nesúťažia miliardy „gaučárov“, ale len tisícky ľudí, ktorí športu obetovali všetko, buď čisto, alebo nečisto. Podľa toho by mali byť súdení, nie podľa vlajky.