Ďalšie ligové kolo opäť otvorilo legionársku otázku v našej lige. Odpoveď na ňu hľadajú viaceré kluby na čele so Slovanom, ktorý dostal v Ružomberku ďalšiu facku na prebudenie. Len či sa aj prebudí...

Komentár Filipa Chudého

V ostatných rokoch sa vďaka veľkému prílevu legionárov otvorila dovtedy v našej lige nepoznaná otázka, na ktorú hľadajú odpoveď prakticky v každom našom klube. Slovenskí hráči alebo legionári? Odpoveď na ňu vlastne nie je ťažká. Ak sú legionári lepší ako domáci hráči, čo je podmienka, potom nech u nás hrávajú, no s dodatkom, že všetkého veľa škodí. Ale ak lepší nie sú, nemajú tu čo robiť. Uplynulé ligové kolo prinieslo zaujímavé súboje práve s podtitulom Slováci vs. legionári.

V minulej sezóne boli legionárskym lídrom Zlaté Moravce, ktoré sa v lete opäť poslovenčili, keďže im legionárska cesta nič veľké nepriniesla. V lete sa naopak v Senici rozhodli, že sa zbavia vlastných odchovancov, na ktorých v minulosti plánovali, že to približne v tomto čase postavia. Na ich miesta prišli málo známi legionári. Záhoráci síce pri Žitave vyhrali, ale treba povedať, že oveľa lepší boli domáci hráči, z ktorých väčšina kopala v nedávnej minulosti nanajvýš našu druhú ligu, no senických legionárov aj tak herne prevýšili. No a legionári by sem mali priniesť práve hernú kvalitu. Zopár v kádri Senice je ich síce zaujímavých, ale ide len o zlomok. Minimálne taký istý počet zaujímavých hráčov, ba aj viac, našiel ViOn cez leto v našich nižších súťažiach.

Druhým ukážkovým zápasom, čo sa týka (letnej) prestupovej politiky, bol ten na Liptove. Ivan Kmotrík ml. povedal, že podľa neho bola letná prestavba kádra na dlhé obdobie v klube poslednou, už to budú len minimálne zmeny. No fanúšikovia belasých veria, že minimálne jeden rez ešte príde, a to taký, ktorý dostane z klubu všetkých slabých legionárov, pričom na ich miesta nemusí prioritne prísť nikto zvonku, lebo Slovan má dosť kvality aj medzi odchovancami, len by mali konečne dostať šancu.

Slovan mal v minulej sezóne suverénne najlepšiu ligovú obranu. Teraz má tretiu najhoršiu, keď viac gólov, a to len o dva, dostali posledné mužstvá v tabuľke Dunajská Streda a Prešov. Čím je to spôsobené? Okrem toho, že sa belasí snažia hrať ofenzívnejšie, hlavne tým, že do nej pribudli dve letné „posily“. Že Lorenzo Burnet nebude ani zďaleka lepší ako Jakub Podaný, to sme vedeli už pred sezónou, lenže skutočnosť je ešte horšia, ako sme čakali. Burnet síce má dobré nábehy smerom dopredu, lenže v defenzíve je katastrofálny. Ruben Ligeon na druhej strane je zas priemerný oboma smermi.

Prínos tejto dvojice je nielenže nulový, on je vlastne záporný, pretože Slovanu zatiaľ viac uškodili, ako mu pomohli. Spôsobili totiž viac gólov vo vlastnej sieti, ako v súperovej. V sobotu dohrávala po striedaniach belasá obrana v zložení Kotula, Saláta, Laczkó, Sekulič a hneď sa to prejavilo. Nielenže mal Slovan razom pevnejšiu defenzívu, ale aj lepšiu ofenzívu a skoro otočil zápas. Sekulič totiž ukázal, prečo bol svojho času najlepší ľavý obranca súťaže, hoci je pravák. On prihral na prvý gól, Kotula prihral na druhý. Mladý odchovanec belasých určite nie je horší ako dvojica Pliatsikas, Ligeon, preto je logické, že by mal hrať on. A ak by mal toľko minút, čo dostali jeho konkurenti, možno by už bol aj lepší, nehovoriac o tom, že pravidelne hrajúceho klasického pravého obrancu potrebuje aj naša 21-tka, z ktorej vypadol Kotula práve preto, že nehráva.

Včera na Liptove bolo viditeľné, že kým Slovan sa v lete vďaka svojej prestupovej politike oslabil, Ružomberok sa posilnil. Ukázali sa v dobrom svetle okrem iného slovenskí mládežnícki reprezentanti. Šimon Kupec bol na kraji obrany od Ligeona a Burneta dvakrát lepší aj vtedy, keď by si tí svoje „výkony“ sčítali. A Martin Chrien doslova exceloval, tam niet čo dodať, to si treba pozrieť.

Ružomberok vlastne Slovanu v priamom súboji ukázal, že slovenská cesta vydláždená zopár kvalitnými legionármi, ktorí sú lepší ako domáci futbalisti, je tá správna. No to vlastne neukázal iba tento zápas, ale aj dlhodobé pozorovanie našej ligovej scény od momentu nášho vstupu do Európskej únie, čo situáciu oproti minulosti výrazne zmenilo. Ale prečo sa potom naše kluby vydávajú stále do legionárskych experimentov, to je asi tá najväčšia záhada slovenského futbalu.