Na našej ligovej scéne zaujala hráčska výmena medzi Žilinou a Trenčínom, keď si oba kluby vymenili svojich odchovancov Paura a Holúbka. Čo to môže všetkým stranám priniesť?

Komentár Filipa Chudého

Žilina s Trenčínom sa dohodli na zaujímavom trejde, aký skôr vidíme v NHL, keď si vymenili Jakubov Paura a Holúbka. No aj na našej ligovej scéne už takých výmen zopár bolo, hoci väčšinou to bývalo len v rámci hosťovaní. Ale táto čerstvá je veľmi zaujímavá, pretože sa týka odchovancov daných klubov, ktorí si už vytvorili nejaké postavenie a považovali sa za klubových srdciarov.

Že Jakub Paur odišiel zo Žiliny, to nie je žiadne prekvapenie, vlastne sa to dalo čakať. Pod Dubňom totiž v lete stavili na legionársku kartu. Len na posty, na ktorých nastupoval Paur, prišlo pred sezónou kvarteto legionárov.  Bolo teda logické, že niekto z domácich hráčov si to odnesie, vyšlo to na Paura.

Z toho sa v Žiline snažili od zimy urobiť útočníka. A hoci nehral na tejto pozícii zle, nedával góly a nemal čísla v produktivite. V lete prišli do útoku dvaja Afričania. Otubanjovi sa v úvode sezóny darilo, Ceesay tiež je nie hráč na lavičku, čiže tá sa ušla Paurovi, čo zas tiež nie je miesto, ktoré by si zaslúžil.

To Holúbek bol lavičkový hráč v minulej sezóne, keďže sa po zranení nedokázal do zostavy pretlačiť, podarilo sa mu to až teraz v lete, keď odišli z AS viacerí legionári, ktorí hrávali na jeho postoch. Dá sa povedať, že Trenčínu bude čoskoro chýbať aj on, pretože v dobrom, takého „plátača“ sa bude ťažko nahrádzať, hoci podobný, len pravonohý, do Trenčína prichádza.

A hoci presnú odpoveď na to, kto v tejto výmene získal viac, dá až čas, môžeme to skúsiť odhadnúť. Oba kluby si pochvaľujú, čo všetko získali, pretože je logické, že nebudú opisovať to, čo stratili. Nuž a možno povedať, že oba stratili veľa. Paur a Holúbek sa totiž za svoje materské kluby na ihrisku bili a nechali na nich všetko. Ak takí hráči zo slovenských klubov odchádzajú, skôr by sa hodilo zahraničie, pretože si ťažko predstaviť, že im bude tak intenzívne biť srdce aj za iný slovenský klub.

Pri všetkej úcte k súčasným žilinským hráčom, takého srdciara ako Paur, už pod Dubňom v kádri nemajú. Dokonca pomaličky a potichučky sa zo žilinskej zostavy akosi vytrácajú odchovanci. Nie tak dávno sa Žilina považovala za mužstvo plné vlastných odchovancov, dnes sú v jej základnej zostave už len traja, nedávno bol pomer opačný. V Trenčíne sa tiež „stará garda“ akosi rozpadá, hoci tam aspoň ešte posledné klubové ikony, ktoré budú držať zástavu, majú.

Čo sa týka hernej a kádrovej stránky, dá sa povedať, že Paura viac potreboval Trenčín, keďže po viacerých odchodoch už nemal poriadne v jeho strede poľa kto hrať. Holúbek bude mať v Žiline na svoje posty výrazne väčšiu konkurenciu, ako by mal aktuálne v Trenčíne. No a za predpokladu, že bude hrávať, je pravdepodobné, že zo Žiliny ešte niekto kvôli tomu zo zabehnutých hráčov odíde, keďže na slovenskú ligu netreba mať niektoré posty tak početne obsadené.

Obaja Jakubovia môžu svojim novým zamestnávateľom pomôcť, ale dovolíme si povedať, že viac by pomohli svojim materským klubom. Futbalové srdce totiž netreba podceňovať, čo si väčšina slovenských klubov akosi neuvedomuje.