Eric Lindros, Marc Savard, Scott Stevens, Paul Kariya, Pat LaFontaine. Tento menoslov je len zlomkom počtu hráčov, ktorým kariéru zničil jeden z najväčších strašiakov profesionálnych hokejistov – otras mozgu. Po novom sa o ňom bez servítky rozrozprával útočník Colorada Avalanche Gabriel Landeskog.

Vo veku 19 rokov a 286 dní sa stal v roku 2012 najmladším kapitánom histórie NHL. Stalo sa tak po dôvernom rozhovore medzi vtedajším lídrom tímu Milanom Hejdukom a trénerom Joeom Saccom. Od tohto dňa cítil mladučký Švéd ohromnú zodpovednosť za svoje správanie, vystupovanie a taktiež sa snažil ísť príkladom na ľade.

S vedením tímu NHL v pozícii kapitána ale nemal žiadnu skúsenosť. Ako by aj mohol, keď už do svojej druhej sezóny v zámorskej profilige nastupoval s našitým „céčkom“ na hrudi. Líderstvu sa učil za pochodu a táto funkcia mu dala mimoriadne tvrdú lekciu.

V závere januára 2013 hralo Colorado Avalanche na ľade San Jose Sharks. „Žraloci“ dlhodobo vyznávajú fyzický štýl hry a inak tomu nebolo ani v tomto prípade. V závere prvej tretiny si Landeskog prebral puk a oproti sebe videl rútiaceho sa Joea Thorntona. Rodák zo Štokholmu sa snažil „Jumbovi“ vyhnúť, na malú chvíľu ale sklonil hlavu smerom dole k puku, aby ho dostal znovu pod kontrolu, keď ju spätne zodvihol, všetko mu pred očami sčernelo.

Nevedel nájsť svoju stratenú hokejku a s bolestivou grimasou odkorčuľoval na striedačku. Z nosu sa mu valila krv a bolesti pociťoval predovšetkým v kolene. V šatni sa tak zameral na koleno, nie hlavu. Nemal žiadne symptómy otrasu mozgu a tak mu doktor vyčistil nos, ortézou spevnil koleno a Landeskog sa vrátil na ľad a dohral zápas.

„Ľudia, ktorí to čítajú a nikdy predtým nehrali hokej sa možno čudujú, prečo som sa tak rozhodol. Aby som bol úprimný, je to pre mňa ťažké priznať, no hovoril som si „Dali ti C. Vráť sa kvôli spoluhráčom.“ Pri spätnom pohľade na situáciu teraz viem, že som mal urobiť lepšie rozhodnutie,“ otvorene priznáva pre web theplayerstribune.com.

Po zápase celok „Avs“ letel do Edmontonu na ďalší zápas. Keď sa dvojka draftu 2011 zobudila na hotelovej izbe, nasledovali hodiny hrôzy. „Keď som sa ráno zobudil, cítil som sa ako keby mi niekto naložil na lebku dva cementové panely. Potom mi začal zvoniť budík a ten zvuk ma skoro zabil. Vzal som mobil, aby som zavolal trénerovi, no jas displeja bol pre mňa natoľko neznesiteľný, že som ho musel od seba odhodiť.“

Aby toho nebolo málo, na otázku trénera ako sa cíti Landeskog suverénne odpovedal: „O, viete, cítim sa fajn.“ Následne sa ale priznal, že mal bolesti hlavy. Musel tak ísť na pozorovanie k tímovému lekárovi. Keď si ľahol na stôl pred vyšetrením, osvetlenie bolo pre neho tak neznesiteľné, že si musel dať uterák na tvár. Následné kompletné testy v denverskej nemocnici u špecialistu potvrdili otras mozgu.

Týždeň nemohol sledovať televízor a návšteva hokejovej arény, samozrejme, neprichádzala v úvahu. Landeskog bol „odrezaný“ od svojho tímu a spoluhráčov. Po týždni sa vydržal na obrazovku televízora pozerať zhruba pätnásť minút. Keď sa zotmelo, so svojimi návštevami musel zotrvať v tme bez zažatého svetla.

„Mal som šťastie, že som mal po ruke najlepších trénerov a špecialistov v krajine. Postarali sa o mňa príkladne. No keď si predstavím hráča s podobným problémom niekde v Manitobe či Floride, musí sa cítiť omnoho horšie,“ poukazuje na nepríjemnosti spojené s nebezpečným zranením.

Landeskog zdôrazňuje, že tieto slová neadresuje len NHL, univerzitným hokejistom či hráčom junioriek, ale taktiež mladým talentom, ktorí možno vedia o bolesti hlavy svojich spoluhráčov či výraznej citlivosti na svetlo. Všetkých vyzýva k tomu, aby to nenechali len tak a informovali o tom svojho trénera či rodičov spoluhráča.

„Ak budeme o tom naďalej mlčať, deklarujeme tým, že vziať si čas na rekonvalescenciu nie je správny alebo že je to známkou slabosti. Musíme vstať a otvorene o tom hovoriť,“ vyzýva.

Pre theplayerstribune.com taktiež uviedol: „Mozog máte len jeden. Ak sa o neho nebudete starať, môžete znášať následky ešte veľmi dlho. Vezmite si na odpočinok toľko času, koľko potrebujete. A ak niekto povie, že je to známka slabosti, odpovedzte mu, že aj Gabe Landeskog je slabý.“

Švédsky reprezentant vstupuje už do svojej šiestej sezóny v NHL, piaty rok bude viesť „lavíny“ ako kapitán. „Jedna z vecí, ktorú som sa naučil o vodcovstve je, že to nie je len o tom byť super chlapom alebo dávať skvelé príhovory v šatni. Niekedy je to len o tom byť pri spoluhráčoch a vžiť sa do ich situácie, čo zahŕňa aj zranenia, ktoré nevidíte – ktoré nekrvácajú po celom drese ako môj zlomený nos.“