Metta World Peace tvrdí, že stále vie skórovať aj 20 bodov za zápas
Poznáte ho pod mnohými menami a prezývkami. Tru Warier či Ron-Ron sa narodil ako Ronald William Artest. Jeho kariéra v NBA bola sprevádzaná mnohými kontroverziami. Na začiatku kariéry to bol poctivý hráč, ktorý znepríjemňoval svojou obranou nejedného súpera. Tvrďas, ktorý zniesol veľa a vedel veľa aj rozdať. Dnes ho poznáte pod menom Metta World Peace a keď pôsobil v Číne tak dokonca používal meno The Pandas Friend.
Pred nedávnom sa tento onedlho už tridsaťsedem ročný veterán opäť pripomenul jeho fanúšikom vyhlásením, že ešte stále dokáže hrať aj na tej najvyššej úrovni. Dočkáme sa nakoniec jeho „comebacku“ na palubovky NBA?!
Aj keď sa objavovali špekulácie, že MWP by mohol v určitej fáze svojej kariéry privoňať aj k trénovaniu, nakoniec v jednom z rozhovorov, ktorý poskytol pre ESPN, sa ukázal opak.
World Peace uviedol, že ak by nebol doslova minulú sezónu „prilepený“ na striedačke tímu Los Angeles Lakers, vedel by dosahovať stále veľké čísla. Na otázku novinára ESPN, ako si plánuje budúcnosť – či sa objaví v tréningovom kempe LA Lakers aj tento rok alebo či vyskúša trénerský koníček ako sa špekulovalo po minulej sezóne odpovedal:
„Práve teraz učím ako fungovať a žiť veľa ľudí, čo sú v NBA. Nemôžem však prezradiť koho. Ale učím pár hráčov. To však nie je vec, ktorej by som sa chcel venovať - byť ten perfektný mentor. Len im proste dávam tú najlepšiu radu, akú viem a žijem si ďalej svoj život. Teraz takto fungujem a možno jedného dňa sa mi to zapáči a bude sa mi páčiť aj trénovanie. Organizáciu Lakers mám vrytú do srdca. Dali mi druhú šancu po tom, čo sa mi každý otočil chrbtom. Dali mi šancu vyhrať titul šampióna. Ja a taktiež celé toto mesto (LA) sme to spoločne dokázali. Pretože v našom svete, vo svete profesionálneho basketbalu, by ste sa mali podľa toho aj chovať. Chápete ma? A ja proste nemám rád, keď musím na základe toho aj tak vystupovať. Proste sa snažím byť sám sebou. Snažím sa tak ako je to len možné, aby som raz mohol byť tréner.“
Následne zaznela od novinára otázka aj ohľadne toho, či už o svojej ďalšej budúcnosti a o svojich plánoch informoval konkrétne mužstvá. „Čakám na nejaké tímy. Dokážem ešte stále hrať. Dokážem hrať, o tom nie je žiadna pochybnosť. Avšak viete ako to chodí, občas sa proste nedostanete ani do hry. Čo s tým môžete spraviť? Takáto vec ma nedokáže rozhodiť, aspoň budem ostatných podporovať. Takže ak nebudem hrať, ako minulý rok za Lakers - kedy by som dokázal dosiahnuť 15 alebo 20 bodov ak by som hral, úplne s prehľadom - Avšak poznáte ma, budem aspoň opora spoluhráčov, ak by som nehrával. No jediná vec, ktorá ma vie nahnevať je, keď si ľudia myslia, že už na to nemám. Takže ako chlap to beriem osobne. No zároveň sa koncentrujem na to, aby Julius Randle robil veci, ktoré má robiť a aby sa na to sústredil a uistiť sa, že ja sa dokážem vrátiť späť. Keď už sezóna skončila, tak by som sa chcel pripomenúť a vysvetliť, že stále dokážem ľuďom nakopať zadok. Fanúšikovia však musia pochopiť, že to už nezáleží na mne. Je to veľmi frustrujúce stále počúvať od fanúšikov ´Vráť sa späť do New Yorku, poď do Chicaga, prečo už nehrávaš.´ Je to veľmi frustrujúce.“
Metta World Peace je určite skúsený veterán, avšak niekedy je ťažko uvedomiť si, kedy nastal čas skončiť. Je to spôsobené hlavne tou súťaživou povahou profesionálnych hráčov a ctižiadosťou. V jeho prípade sa nemusíme čudovať. Od malička to MWP nemal najľahšie, dostal sa z jednej z najdrsnejších štvrtí v New Yorku a vždy tvrdo pracoval na tom, aby si získal rešpekt. Občas však poriadne prestrelil či už na palubovke alebo mimo nej a to ho robilo riskantným hráčom pre niektoré už zabehnuté organizácie s dobrou chémiou v tíme. Ako už spomínal v rozhovore, úloha mentora je pre hráča v jeho veku a skúsenosti prirodzená a nečudoval by som sa, keby nakoniec skončil v štruktúrach klubu práve s touto úlohou.
Zdroj: ESPN, Instagram