Vďaka Matejovi Tóthovi sme mohli zažiť jeden z najväčších dní nielen športovej histórie Slovenska. Náš hrdina ukázal výborný športový výkon, ktorý zvýrazňuje to, že je dobrý človek!

Komentár Filipa Chudého

Piatok sa zapíše zlatými písmenami do histórie nášho športu. Vôbec prvýkrát sa totiž stalo, že Slovensko má počas samostatnosti olympijského víťaza z iného športu, ako je vodný slalom. Naposledy bral Slovák zlato mimo divokej vody pred takmer 28 rokmi, keď Miloslav Mečíř v Soule vyhral tenisový turnaj, ktorý sa vtedy vrátil do programu OH po 64 rokoch. No a presne týždeň pred Mečířovým zlatom vyhral v Soule aj Jozef Pribilinec chôdzu na 20 km. Odvtedy sme márne čakali na čo i len medailu z hlavného olympijského športu.

Slovenské dejiny, a to nielen tie športové, prepísal 33-ročný rodák z Nitry Matej Tóth. Nie nadarmo sme ho pred týmito OH označili na našu najväčšiu medailovú nádej, pričom sme sa nebáli použiť ani slovo zlato.

Matej Tóth je výnimočný športovec, ktorého Slovensko ešte nedocenilo. Nie je rýchlokvasený, práve naopak, na vrchol sa dostal cieľavedomou systematickou prácou. Bol síce dobrý chodec na 20 km, ale jeho postupný prechod v roku 2009 na dlhšiu chodeckú vzdialenosť sa ukázal ako kľúčový. Doslova krok za krokom počas tých rokov napredoval, až prišiel do cieľa olympijských pretekov ako prvý.

Už minulý rok mal výnimočný, dovolíme si povedať, že lepší ako tento. Veď v Dudinciach zašiel tretí najlepší čas chodeckej histórie. Koľko slovenských športovcov si môže povedať, že iba dva výkony v celej histórii ich disciplíny sú lepšie? Všetko pečatil na MS v Pekingu, kde išiel tak suverénne, že si mohol odskočiť aj na toaletu, no súperi nemali šancu. Lenže aj tak nebol u nás najlepším športovcom roka, pretože rozhodla Saganova popularita. Ak by sa hodnotili čisto len športové výkony, Matej Tóth by nemal konkurenciu.

No on bol prvý, kto nespochybnil Saganov triumf, ale tešil sa aj z druhého miesta, hoci sám najlepšie vie, že viac dokázať nemohol. Chodecká 50-tka je totiž tak špecifická disciplína, že ju nemôžete ísť každý deň, ale ak chcete byť úspešný, potom maximálne asi len dvakrát do roka.

Aj na takýchto príkladoch sa ukazujú jeho výnimočné ľudské vlastnosti, skromnosťou začínajúc. No skromný určite nie je na chodeckej trati a v príprave na preteky. Tomu vie podriadiť všetko. Stálo by veľa miesta rozpísať, čo konkrétne v príprave robí, kto chce, ten si to nájde. No možno len povedať, že je to absolútny profesionál, ktorý nepodceňuje ani najmenší detail, pričom on robí to, o čom mnohí športovci ani nechyrujú. Aj tam je ten rozdiel, prečo je on prvý a niekto povedzme v polovici štartového poľa. Len o talente to nie je.

Pri všetkej úcte k ostatným slovenským športovcom, nikto si zrejme zlatú medailu z olympiády nezaslúži viac. Matej Tóth je totiž výnimočný. Len málokedy sa stane, že sa v jednom športovcovi stretávajú na takej vysokej úrovni športové, morálno-vôľové a v neposlednom rade ľudské vlastnosti. Hoci aj ostatní naši medailisti sú podobní, čo určite nebude náhoda. Nás len môže tešiť, že máme takých športovcov na Slovensku. Nechodia po svete ako „majstri sveta,“ hoci Tóth doslovne vlastne chodí.

Piatkový výkon Mateja Tótha, to bola poézia na šport, hlavne keď si uvedomíme, že rozmýšľal nad tým, či vôbec do Ria kvôli zdravotným problémom ísť. Našťastie išiel a ukázal výborný výkon zo všetkých stránok, aký sa často nevidí v hocakom športe. Takto sa chodí po slovensky!