Futbalové zlato je pre Brazíliu vždy dôležité. Teraz ešte viac ako inokedy.

Komentár Jakuba Mihálika

Semifinálová prehra 7:1 spred dvoch rokov nebola pre Brazíliu len jednorázovou potupou. Bola to rana do srdca na domácom šampionáte, na ktorom nepočítali s ničím iným ako majstrovským titulom. Bola to najvyššia prehra v histórii najúspešnejšej futbalovej krajiny sveta. Bolo to odhalenie súčasnej menšej krízy brazílskeho futbalu a znamenalo to rapídny pokles „fanatickosti“ brazílskeho ľudu ako futbalového národa. Veď prieskumy počas tohtoročnej Copa América ukázali, že o osud reprezentačného tímu Brazílie sa zaujíma oveľa menej ľudí ako v minulosti. 
Aj preto bolo finále olympijskych hier pre Brazíliu istým mementom. Po dvoch rokoch na domácej pôde proti Nemecku v obrovsky dôležitom zápase. Aj preto chceli vyhrať ešte viac ako keby proti nim stál iný súper. 

Brazília vyhrala a splnila si sen. Poprvýkrát ovládla olympijsky turnaj, navyše doma, navyše proti súperovi, ktorý im pripravil najhoršiu prehru v histórii. Ani zlatá medaila nevymaže z pamäte fanúšikov hanbu z Belo Horizonte. Veď ide „len“ o olympijske výbery, teda nie o porovnanie skutočných síl tímov. Avšak tento úspech Neymara a spol. je pozitívnou vzpruhou pre celý brazílsky futbal. 

Brazília totiž vstupuje do novej éry. Vyrastá im nová generácia na čele práve s Neymarom. Súčasný olympijský výber zahŕňal aj hráčov ako Marquinhos, Gabriel Barbosa, Gabriel Jesus či Luan. Práve hráči, ktorí sú doma považovaní za najväčšie talenty ostatnej doby. Všetci z nich sú na lane, prípadne už prestúpili do veľkoklubov ako FC Barcelona, PSG, Manchesteru United či Manchester City. Práve hráči, ktorí majú byť v nasledujúcej dekáde opornými stĺpmi Selecaa pri jej návrate na vrchol. 

Brazílska omladina ukázala, že je toho schopná a to musí fanúšikov tešiť. Hráči im nevynahradili smútok z prehry spred dvoch rokov, ale práve optimizmus smerom do budúcnosti je hlavným dôvodom, prečo bolo včerajšie olympijske víťazstvo tak veľmi dôležité. 

Okrem čisto futbalovej roviny má však včerajšie zlato ešte vyššiu cenu. Na Brazíliu sa to totiž v uplynulých týždňov sypalo. Kritika organizácie, kritika ľudí, kritika ekonomickej situácie i politikov. Navyše, domácim športovcom sa nedarilo tak, ako si predstavovali a usporiadateľská krajina sa nedostane ani len do prvej desiatky medailovej bilancie. Nielen, že nikto výrazne neprekvapil, ale ani v tých športoch, v ktorých sa očakávali medaily, Brazílčania neuspeli. Ale všetci dobre vieme, že futbal má (ešte stále) v krajine celkom iné postavenie. Úspech vo futbale čnie nad všetkým, a tak to, že sa domácim podarilo vyhrať, je aj náplasťou na ubolenú dušu krajiny, ktorá do končiacej sa olympiády dala všetko.