Klasik vraj povedal, že dokonalosť vonkajších vecí zakrýva smútok v duši. Brazílska olympiáda nebola dokonalá, ale presne taká Brazília je, všetko len nie smutná.

Komentár Jakuba Mihálika

Hoci sme prakticky dennodenne dostávali správy o tom, čo a kde sa pokazilo alebo nevyšlo, Rio 2016 bude s odstupom času vnímané ako prelomová olympiáda. Udržala si svoju kvalitu aj napriek oným nedokonalostiam, otvorila diskusie na témy ako používanie športových udalostí pre politický boj, doping, rodová rovnosť či zastaralosť súčasných pravidiel vo funkcionárskych kruhoch. Rio 2016 definítívne zrodilo legendy, ktoré zrejme prekonajú (ak vôbec) až za desiatky rokov, ako Phelps či Bolt, odhalilo hviezdy budúcnosti ako Ledecky v plávaní či Biles v gymnastike, ukázalo ľuďom, že klamať sa nemá, aj keď sa voláte Lochte a viac ako to, kto sa s kým vyspí, má športovcom záležať na to, aby nesklamali seba, ani svojich tímových kamarátov. 

Riu 2016 sa podarilo odvrátiť hrozby terorizmu, ziky či bezbrehého terorizovania turistov (hoci individuálne prípady sa objavili tak, ako všade). Zvládlo ekonomický pokles, ktorý v krajine nastal v období medzi kandidatúrou a samotnou olympiádou. Vylepšilo zanedbávanú infrašktúru krajiny a prinútilo tamojších politikov prichádzať s novými riešeniami. Rio otvorilo cestu olympizmu aj pre ďalšie krajiny „tretieho sveta“.

Rio 2016 bola olympiáda plná ľudskosti. So všetkými chybami aj skvelými vlastnosťami, ktoré určite opäť inšpirovali milióny detí k sebadisciplíne, ktorá sa vypláca a milióny dospelých k pohybu aj na „staré kolená“. Rio 2016 bola dobrá olympiáda. Tokyo 2020, si na rade.