Radil sa medzi opory slovenskej reprezentácie. Na MS 2014 viedol druhú útočnú formáciu, no úspešne rozbehnutú kariéru mu zbrzdilo nepríjemné zranenie kvôli ktorému ostal dva roky bez hokeja. Deň čo deň uvažoval nad ukončením kariéry. Teraz sa vracia, nie je v plnej sile, no má odhodlanie dostať sa späť na vrchol.

Rodák zo Skalice bol učňom Žigmunda Pálffyho a v rodnom klube z neho vyrástol prvotriedny center, ktorý v sezóne 2010/2011 prvýkrát v kariére okúsil kvalitu Kontinentálnej hokejovej ligy. Cez Dinamo Rigu, Spartak Moskva, Lev Poprad a Lev Praha sa dostal do bratislavského Slovana, kde ale ročník 2013/2014 nevyznel podľa jeho predstáv. Dôvodom bola poškodená chrupavka, ktorá ho výrazne brzdila v podávaní stopercentných výkonov. Na MS 2014 si napriek tomu našiel stále miesto v prvých dvoch elitných formáciách slovenskej reprezentácie. Po turnaji v Bielorusku sa ale jeho kariérny rozlet skončil. O slovo sa prihlásilo koleno, ktoré mu robilo problém už po sezóne 2012/2013.

Už ako 15-ročný si zlomil jabĺčko v kolene na šesť častí. Neskôr sa zrástlo a Mikúš mohol pokračovať v plnení si sna o povolaní profesionálneho hokejistu. Problémy s kolenom sa ale o dvanásť rokov neskôr opäť ozvali a nepomohli ani niekoľkonásobné operácie. Po spomínaných MS 2014 Mikúš podstúpil operáciu kolena, no hojenie sa nevyvíjalo podľa jeho predstáv. Do kolena sa mu dostala infekcia, ktorá na jeden rok vylúčila možnosť ďalšieho chirurgického zákroku a spôsobila, že ďalšie tri mesiace musel dobre stavaný center užívať antibiotiká.

Išlo jednoznačne o najťažšie obdobie v kariére slovenského hokejistu, ktorý v rozhovore pre hokej.cz prezradil, že prakticky neustále myslel na ukončenie aktívnej hokejovej kariéry. „Také myšlienky prichádzali neustále. Človek dva roky nehrá, priberie osem kíl, nemôže športovať, takže ho také myšlienky napádajú každý deň. Vždy mi ale pomohla rodina, bez nich by som to nedokázal. Vždy, keď som mal horšiu chvíľu, podržali ma.“

A tak sa Juraj Mikúš po dvoch rokoch snaží vrátiť k hokeju. Na skúšku odišiel do českého Olomouca, kde pôsobí aj jeho brat Tomáš. „Chcem sa vrátiť tam, kde som bol,“ tvrdí odhodlane 29-ročný hokejista, ktorý sa postupom času vypracoval v jedného z najlepších slovenských centrov pôsobiacich v Európe. Po viacnásobných problémoch s kolenom a dvojročnej pauze ale návrat do kolotoča zápasov nebude jednoduchý. O miestenku v zostave českého klubu navyše bojuje v konkurencii 17 útočníkov.

„Cítim sa fajn, každopádne sú lepšie a horšie dni. Je ale jasné, že po takých zákrokoch, ktoré som absolvoval, človek nemôže čakať, že to bude stopercentné. V rámci možností je to ale teraz dobré. Je to ďaleko lepšie, ako to bolo pred dvomi rokmi,“ okomentoval hráč svoj zdravotný stav. V prípade, že sa v tíme Olomouca presadí, v klube sa stretne s krajanmi Františkom Skladaným, Branislavom Konrádom i spomínaným bratom Tomášom a Romanom Rácom.

Napriek zdravotným problémom Juraj Mikúš deklaruje, že by sa rád dostal tam, kde už v minulosti bol. V drese bratislavského Slovana v KHL podával veľmi dobré výkony. Zároveň si však uvedomuje, že to nebude ľahké. „Je tu dosť útočníkov, budem mať čo robiť. Budem sa sústrediť len sám na seba. Pre mňa je víťazstvo už len to, že tu môžem trénovať. Sám som sa pýtal či by som nemohol doraziť na skúšku. Neviem ako sa budem javiť v zápasoch, ako bude reagovať koleno. Nechcem nič preceňovať, musím do toho ísť skromne a s pokorou. Budem sa snažiť do toho dať všetko. Keď trénerov presvedčím, zostanem tu, ak nie, tak nie,“ tvrdí slovenský útočník, pre ktorého je veľkou výhrou už len fakt, že mu zdravotný stav po dvoch rokoch dovolil opäť vykorčuľovať na ľad.

Po rade nepríjemností s kolenom tak jeho najväčšie prianie znie veľmi jednoducho: „Len si prajem, aby som bol zdravý a mohol som hrať hokej zase naplno.“ V tíme Olomouca sa mu to možno splní. V príprave odohral dva zápasy, kde sa v útočnej formácii objavil po boku brata Tomáša a po vyše dvoch rokoch opäť pocítil radosť z hry.