Jeho otec bol tyran, častokrát doma vyťahoval nože. Po tom, čo ho chytila polícia, mal 12 rokov a ostal žiť sám s mamou. Tá priam nadľudským prístupom a snahou stála za úspešnou kariérou amerického hokejistu. Teraz o ňu prišiel. Na rozlúčku jej napísal dojemný list.

V skutočnosti sa narodil ako Robert Shane Stevenson. Jeho otec, Bob, bol tyran, surovo bil jeho mamu a dokonca ju raz niekoľkokrát bodol nožom. Bol obžalovaný z pokusu o vraždu, aby sa vyhol trestu, zbalil rodinu a presťahoval ju do Kalifornie, taktiež jej zmenil identitu a toto zopakoval niekoľkokrát. Polícia mu napokon prišla na stopu a Bob putoval do väzenia.

Mladý Bobby Ryan mal 12 rokov, keď sa ocitol vo „veľkom“ svete len po boku tyranizovanej mamy. Tá ho v lete opustila a na webe theplayerstribune.com zverejnil dojemný list zosnulej matke, ktorá mala najväčší podiel na úspešnej kariére amerického hráča. „Drahá mama. Mal som šancu povedať ti zbohom, no stále je tu niekoľko vecí, ktoré by som ti rád povedal. Keď na teba myslím, nemyslím na to, čo robil otec. Nemyslím na to, akí sme boli vystrašení, keď ho zatýkali. Nemyslím na žiadnu z tých vecí. Prvá vec, ktorá mi napadne je California Pizza Kitchen. Viem, že sa práve teraz smeješ, keď som to spomenul. California Pizza Kitchen. To bolo naše miesto,“ otvára svoj príbeh.

„Pracovala si 16 hodín denne, aby som si mohol splniť svoj sen a stať sa profesionálnym hokejistom. Cez deň si vzala prácu asistentky správcu štadióna, aby som mohol zadarmo trénovať na ľade. V noci si do toho ešte pracovala na check-ine na letisku, aby som mal lacnejšie letenky a mohol s tímom cestovať na hosťujúce zápasy. A v tých málo chvíľach, ktoré si mala, si ešte doma stíhala variť, pomáhať mi s úlohami a učiť ma, ako byť správnym mužom. Nie sú slová, ktorými by som mohol presne vyjadriť moje poďakovanie a obdiv.“

Napriek tomu, že nemali financií nazvyš, vždy si odkladali peniaze bokom, aby si raz za dva týždne mohli vyjsť spoločne do California Pizza Kitchen, kde si vždy v poobedňajších hodinách v rámci akcie happy hour objednali jednu pizzu a šalát Caesar. O jedlo sa spoločne delili a popritom sa zhovárali. Ako inak – o hokeji. Hokej bola jediná oblasť, ktorá nerozlučiteľnej dvojici robila radosť. Vďaka hokeju dokázali prejsť aj tými najťažšími chvíľami.

Bobby si neskôr našiel niekoľko drobných brigád, no jeho mama vždy odmietla jeho finančnú pomoc. Tvrdila, že platenie účtov je jej zodpovednosť. Bobbyho mama nadovšetko milovala. A to napriek tomu, že nebol „svätým.“ Častokrát sa dostával do rôznych konfliktov, mal množstvo problémov v škole, no s pomocou matky vždy všetko zvládol. „Teraz, keď si preč mám pocit, že som bol pripravený o šancu postarať sa o Teba. Viem, že som bol na rade. No uvedomujem si, že by som Ti nikdy nemohol splatiť to, čo si mi dala.“

V závere svojho listu útočník Ottawy Senators, ktorý má za sebou 607 duelov v NHL, v ktorých pozbieral 447 kanadských bodov, ešte raz poďakoval svojej mame, ktorá pre neho veľa znamenala. Strieborný olympionik z roku 2010 týmito slovami dojal množstvo hokejových priaznivcov po celom svete:

„Obetovala si svoje šťastie, aby si sa ubezpečila, že nebudem musieť obetovať to svoje. Premýšľal som nad našimi životmi a uvedomil som, že to, čo chcem povedať pred celým svetom je: Ďakujem, mama. Ďakujem ti veľmi pekne. Viem, že si sa nemala o koho oprieť, no zároveň si chápala, že ťa potrebujem a tak si mi dala všetko, samú seba. Ďakujem za hranie toľko rolí v mojom živote. Bola si mojím jediným rodičom dlhé roky. Viem, aké ťažké bolo pre teba ma nechať ísť preč a učiť sa svetu osamote. Jeden z najväčších dôvodov prečo som tam, kde som, je to, že si mi pripravila pozíciu uspieť. Ďakujem za požehnanie, ktoré si mi dala do manželstva s mojou manželkou Danielle. A ďakujem za dar v podobe dvoch dní, ktoré si strávila so svojou 6-týždňovou vnučkou Riley, predtým než si odišla. Keď vyrastie, budem jej hovoriť o všetkej láske v tvojich očiach, keď si ju prvýkrát a poslednýkrát držala vo svojom náručí. Tvoj boj s rakovinou je na konci. Boli dni, keď si kvôli ťažkému stavu nemohla ani rozprávať, inokedy boli dni, ktoré boli perfektné. Pamätám sa ako si mi povedala, že sa pokúsime neplakať a ja som súhlasil, pretože to nie je to, čo sme zvykli robiť. Potom sme sa smiali. A ja tu mám poslednú šancu povedať ti ako veľmi ťa milujem. Pri okolnostiach môjho detstva bolo množstvo ciest, akými sa mohol uberať môj život. Bolo množstvo období, kedy som niečo pokazil a šiel zlou cestou. Napriek všetkému, som si splnil všetky svoje sny. Každý jeden. A to vďaka tomu, že som ťa mal. Veľmi ťa ľúbim, mama. Chýbaš mi.

S láskou
Bobby.“ 

Me, Riley and grandmom. pic.twitter.com/eJZR233EDC

— Bobby Ryan (@b_ryan9) 23. júla 2016