Sobotné pokračovanie najväčšieho slovenského derby neponúklo toho toľko, koľko by si bolo zaslúžilo. No je to reálne odzrkadlenie toho, ako to vyzerá v našom klubovom futbale.

Komentár Filipa Chudého

Na slovenskej ligovej scéne niet väčšieho zápasu, ako derby medzi Slovanom a Trnavou. Nájdeme síce u nás aj iné rivality, ale tie sú oproti tejto iba úsmevné a pripomínajú skôr detské hádky súrodencov. Lenže aktuálne ani súboj medzi Slovanom a Trnavou nepredstavuje to pravé orechové.

Ukázalo to aj sobotňajšie 134. pokračovanie tohto derby. Atmosférou to pripomínalo hocijaký bežný zápas z hocktorej najvyššej súťaže u našich susedov, top vyspelé ligy ani spomínať netreba. Návšteva necelých 8000 divákov je hanebná. Hostia ani nedorazili, prečo je tomu tak, to je na samostatný príbeh. Domáci sa síce snažili povzbudzovať, ale v minulosti im to išlo aj lepšie. Bolo veľa hluchých fáz, keď by aj pád špendlíka bolo počuť. No netreba sa čudovať, keďže nikoho nebaví a nemotivuje to, keď sa niet s kým prekrikovať.

Ak niekto pri pozeraní tohto duelu zaspal, nemožno mu to vyčítať. Hlavne priebeh druhého polčasu na to poskytoval niekoľko príležitostí, ale to nie je ešte to najhoršie konštatovanie, to len nasleduje. Či sa to niekomu páči alebo nie, aj tak to bol jeden z vrcholov tohto ročníka Fortuna ligy. Je prakticky isté, že návšteva a vlastne aj atmosféra z tohto zápasu skončí v celosezónnej top 5 našej ligy, možno aj vyššie.

Pád úrovne tohto derby vlastne len odzrkadľuje pád celého slovenského klubového futbalu. Keď totiž toto derby ponúkalo najpútavejšie predstavenia, vtedy vždy slovenský klubový futbal vynikal, a to nielen v časoch samostatnosti, ale aj v časoch federálnej ligy. Dokým sa teda jeho úroveň nezdvihne, nezdvihne sa ani slovenský klubový futbal, pretože nikto iný ho zdvihnúť nedokáže.

Čo sa týka samotného diania na trávniku, určite sa čakalo viac kvality. Trnave fungoval pressing, iba vďaka nemu si vypracovala šance, no je na zamyslenie, prečo v samotnej hre bola prakticky nulová. To Slovan si z hry šance vypracoval, pretože sa prejavila individuálna kvalita hráčov, lenže aj tak to bolo málo. Bezgólová remíza je vlastne plne zaslúžená.

Ak niečo pripomínalo derby, tak maximálne to, že rozhodca udelil veľa kartových napomínaní, no okrem Tambeho červeného faulu sa jednalo o férový zápas, keďže skôr sa rečnilo ako faulovalo.

Veľa sa pred zápasom hovorilo o tom, že už len Trnavčania berú tento duel vážne, keďže vraj majú v kádri veľa odchovancov, kým Slovan vraj prakticky žiadnych. No vec sa má tak, že oba kluby majú v kádri aktuálne po osem odchovancov. Za Trnavu v základnej zostave nastúpili dvaja a za Slovan jeden. Toto má byť akože markantný rozdiel?

Jedinú vec, ktorú možno k tomu povedať, je to, že oba kluby by mali zvýšiť počet odchovancov. Pretože za domácich sa snažil najviac už tradične Mikovič a u hostí opäť vynikol Kotula. Legionári na oboch stranách veľmi nepresvedčili. Keď sa bude hrať toto derby s belasým a červeno-čiernym cítením, ktoré dodávajú práve odchovanci, potom bude kvalitnejšie, no a keď bude kvalitnejšie, bude lepší aj slovenský klubový futbal. Už by to mohli kompetentní konečne pochopiť.