Slovan prehral v Bratislave piatykrát za sebou s Myjavou, ale úplne zaslúžene. Jeho prehra sa dala predpokladať už pred zápasom, hneď po zverejnení zostavy. Belasí si ňou totiž ublížili sami.

Komentár Filipa Chudého

Kto sa trochu vyzná do futbalu a ten náš sleduje podrobnejšie, ten po prečítaní zostavy Slovana pred zápasom s Myjavou správne tušil, že natiahnutie víťaznej myjavskej série v Bratislave je veľmi blízko. Kvantum fanúšikov Slovana to dalo najavo v diskusiách už pred zápasom, pretože na rozdiel od kompetentnejších, oni už dopredu takmer dokonale odhadli, kde sú tie problémové miesta.

Nevedno, či kompetentní v Slovane majú tak radi bolesť, ale vec sa má tak, že sami si ju spôsobujú, resp. dávajú spôsobovať, a to stále od tých istých jedincov v ich kádri.

Bolo síce logické, že po zraneniach Juraja Kotulu, Vukana Savičeviča a Tamása Priskina príde k vynútením zmenám v zostave, ale už nie je jasné, prečo opäť naskočili do hry Vasileios Pliatsikas a Granwald Scott? Koľkokrát potrebujú v Bratislave vidieť ich zlyhanie, aby konečne pochopili, že klubu nepomôžu a nemajú v ňom čo robiť?

Pochopiť by sa to dalo jedine v tom prípade, že nový tréner Ivan Vukomanovič im chcel dať šancu, aby sa ukázali aj pod jeho vedením. V tom prípade v poriadku, aj jemu ukázali, že s nimi počítať nemôže. Ale ak si naozaj študoval záznamy zápasov Slovana a jednotlivých hráčov, ako prezentoval, potom nie je veľmi jasné, z akého dôvodu ich postavil, zostava sa dala hravo postaviť aj bez nich.

Každému bolo jasné, s akou taktikou príde Myjava do Bratislavy. Čiže kompaktnosť vzadu a protiútoky k tomu. Nikto jej to nemôže mať za zlé, chcela len využiť svoje silné stránky. To Slovan sa mal k zápasu postaviť inak. Ak totiž chcete poraziť takto hrajúceho súpera, musia krajní obrancovia útočiť, stredopoliari tvoriť a rýchlo pracovať s loptou, no a na hrote musíte mať gólové kladivo. To Slovan si nasadením Pliatsikasa a neaktivitou cez nohu hrajúceho Ligeona odstrihol kraje obrany, nominovanie Scotta zničilo stred poľa a nízky pôvodom krídelník Oršula bol na hrote medzi vysokými stopérmi stratený. Hoci Oršula sa aspoň snažil, jeho v zápase zabila nesprávna pozícia, nie vlastná (ne)kvalita.

Ak si to všetko sčítame, výsledok je logický, pričom Myjave na to stačilo prísť dvakrát k bráne a dala dva góly. Tretíkrát vážnejšie súperove pokutové územie navštívila až v závere a takmer dala aj tretí gól. Hostia ukázali skvelú efektivitu, ak by mali takú domáci, vyhrajú 5:2, ale nemali, preto absolútne zaslúžene sa tešia kopaničiari.

Tí totiž urobili oproti domácim minimum chýb. Prvý gól padol po strate lopty Soumaha, ktorý ak nepochopí, že musí dávať loptu rýchlo od nohy, nie sa s ňou stále maznať, potom tiež nemá v Slovane čo robiť. No v porovnaní so Scottom aspoň pri druhom góle ako-tak bežal do obrany. Vedenie klubu by si malo pozrieť záznam, akú „ochotu“ ukázal Scott pri druhom góle, keď vyklusával smerom dozadu a evidentne „bojoval“ za klubové farby. To nie je na pokutu, to je rovno na vyhadzov!

Ak by na jeho mieste od začiatku bol povedzme mladý debutant Marek Rigo, Slovan takýto druhý gól nedostane, pretože ten by šprintoval naspäť čo mu sily stačia, Kolára by obsadil a možno by z toho ani šanca nebola.

Po sobotnom zápase tréner Slovana Ivan Vukomanovič povedal, že ho teší štart Mareka Riga a takouto cestou sa vraj chcú uberať. Tu treba dodať, tak nech sa aj uberajú, pretože ak nebudú a šancu bude dostávať naďalej legionársky odpad, belasý masochizmus bude pokračovať.