Dominantné tímy minulej sezóny z Trenčína a Slovana opäť zaváhali a majstrovské plány sa im začínajú rúcať, ak sa už nezrútili. Ale nemožno ich ľutovať, spôsobili si to sami.

Komentár Filipa Chudého

Minulá sezóna Fortuna ligy sa dala opísať veľmi jednoducho. Za Trenčínom dlho nič, za Slovanom dlho nič... No a úvod tej súčasnej by sa dal zhrnúť do vety, Slovan a Trenčín zatiaľ jedno veľké nič.

Je to spôsobené viacerými faktormi, no tým najhlavnejším v oboch prípadoch je letné oslabenie. Hlavne pri Trenčíne sa to spomínalo vo veľkom, pretože to bolo tak markantné, že si to proste všimli aj tí, čo o našu ligu zakopnú iba občas. Pri Slovane sa to síce až tak nespomína, ale my sme na to upozorňovali už pred sezónou. Už vtedy sme napísali, že hráčov ako Vittek, Milinkovič, Podaný, prípadne Simovič len tak ľahko nenahradia, čo sezóna zatiaľ v plnej miere ukazuje.

Problémom Trenčína je najslabšia obrana v súťaži, ktorú sme už rozoberali, hoci súperi ju rozoberajú ešte viac... Paradoxne ju najviac oslabili odchody centrálnych hráčov. Koolwijk a Rabiu totiž udržali ťažké lopty a vedeli presne rozohrať, čím vlastne išlo na defenzívnych hráčov minimum útokov. Teraz sa to na obranu Trenčína valí a obrancovia, hlavne tí mladší, horia ako fakle. Pritom tí výkonnosťou dole nešli, zostali na tej istej úrovni čo v minulej sezóne, len teraz musia aj brániť, čo (ešte) nevedia a ich slabiny sa v plnej miere ukazujú.

Slovan má síce viac problémov, ale aktuálne tým hlavným, ktorý najviac ovplyvňuje výsledky, je katastrofálna koncovka. Belasí sa na gól neuveriteľne natrápia. Ak rátame len ligové zápasy, normálne vypracovaný gól z hry dali naposledy 13. augusta, keď Priskin znižoval v Ružomberku. Od tých čias len De Kamps dvakrát exportne trafil z diaľky a Soumahovi pomohol Vavro a penalta. Gólov je málo, ale za to spálených šancí len za ten čas sú už desiatky, pričom značné percento z nich bolo absolútne vyložených. A keď tie nedáte, potom sa nemôžete čudovať, že futbalová šťastena sa usmeje na súpera a ten z minima vyťaží maximum. No nie je to len o ofenzíve, belasá defenzíva má tiež ďaleko od tej z minulej sezónny.

Hneď ako sa oficiálne potvrdilo, že Vittek v Slovane pokračovať nebude, napísali sme, že belasí sa zrejme prerátali a prax naše slová potvrdzuje, hoci ešte viac, ako sme očakávali. Aj nie úplne zdravý Vittek by totiž z takých šancí, aké mal Slovan, dal viac gólov, ako dali súčasní hráči Slovana dokopy. S ním by mali belasí oveľa viac bodov v tabuľke a aj v pohárovej Európe by zašli ďalej, pretože aj jelgavskú hanbu spôsobila okrem iného katastrofálna koncovka.

V najbližšom kole privíta stále aktuálny majster vicemajstra, ale tento súboj nemožno označiť za boj o titul, pretože ten si už obaja možno aj stihli prehrať, hoci je do konca súťaže ďaleko. No ak si ho Žilina pustí, môžu futbal pod Dubňom rovno rozpustiť. Veď všetci reálni súperi robia všetko preto, aby ho získala, preto ho už aj v rukách drží, stačí ho len nepustiť.

Najbližší zápas Trenčín – Slovan bude súbojom jednookého proti slepému, alebo ho možno nazvať aj paralympijský. Obaja totiž majú vážny hendikep, ktorý ich v tejto sezóne prakticky vylučuje z majstrovskej súťaže zdravých jedincov. No nemožno ich ľutovať, nespôsobil im to osud, ale vlastná neschopnosť. Súčasné piate miesto Slovana a deviate Trenčína reálne odzrkadľuje letnú prácu funkcionárov.