Futbal je aj na Slovensku fenomén, čo sme nielen v minulých týždňoch mohli vidieť na viacerých slovenských dedinách, hrala sa tam totiž Liga majstrov v slovenskom prevedení.

Komentár Filipa Chudého

Tento týždeň sa skončili boje v 3. kole Slovnaft cup-u a takmer sme po nich mohli skonštatovať, že všetci účastníci Fortuna ligy pokračujú v súťaži ďalej, ale to by nemohla v úplne poslednom zápase tejto fázy vypadnúť Senica. No dnes nebudeme rozoberať záhorácku hanbu u treťoligistu z Veľkých Ludiniec, ale pozrieme sa na vec hlbšie.

Slovenský pohár, lebo takto má každý túto súťaž zafixovanú, hoci jej komerčný názov sa môže z roka na rok meniť, dostal po reorganizácii v roku 2014 novú šťavu. Kým dovtedy to bola súťaž pre tri najvyššie ligy a tiež víťazov regionálnych zväzov, teraz už tretiu sezónu za sebou sa do nej mohli prihlásiť všetky kluby, ktoré pôsobia na krajskej úrovni. A hoci boli najprv aj pochybovačné reči, dnes možno s čistým svedomím skonštatovať, že to bol geniálny nápad, ktorý prospel slovenskému futbalu.

Kým pri žrebe predkôl európskych pohárových súťaži si naše kluby prajú čo najľahších súperov, a to hlavne v pozícii nenasadených klubov, pri žrebe Slovenského pohára je to naopak. Tam si prakticky každý klub z nižšej úrovne praje, aby dostal čo najatraktívnejšieho súpera, pričom ak dostane napríklad Slovan, to už je akoby výhra v lotérii.

Ide totiž o to, že dedinky a mestečká, ktoré pôsobia na nižšej ligovej úrovni, takmer nemajú šancu sa stretnúť s našimi poprednými klubmi. Výnimkou boli len nejaké exhibičné zápasy pri príležitosti rôznych výročí. No súťažný duel bol prakticky nereálny, zmenil to až súčasný model najvýznamnejšej pohárovej súťaže u nás.

Odvtedy počúvame z rôznych malých slovenských klubov, že ich čaká najvýznamnejší zápas v ich histórii, pričom v niektorých prípadoch by sa s čistým svedomím dalo povedať, že je to aj jeden z najvýznamnejších dní histórie viacerých obcí, kde sa podobný zápas hral. Pretože takmer ku každej slovenskej dedine neodmysliteľne patrí okrem futbalu aj krčma a kostol.

Napríklad také Oravské Veselé má 2891 obyvateľov, kapacita tamojšieho štadióna je 217 miest na sedenie, no na zápase so Slovanom bolo v hľadisku 2961 fanúšikov. Domáci futbalisti síce prehrali 1:6, ale ľudia sa po zápase aj tak tešili a odchádzali s úsmevom na perách domov. A podobných príbehov by sme našli množstvo. Napríklad Slovenské Ďarmoty majú 553 obyvateľov, kapacita tamojšieho štadióna je 500 miest, vypredané už bolo na treťoligový Trebišov v 3. kole súťaže, no a v 4. kole príde Slovan...

V tomto ročníku Slovenského pohára pokračujú v súťaži ešte štyria piatoligisti a traja účastníci 4. líg. Dostali sa teda medzi 32 najlepších, čo je pre nich neuveriteľný úspech, porovnateľný s tým, ako kedy sa dostal slovenský klub do skupiny Ligy majstrov či Európskej ligy. A vôbec to porovnanie nie je pritiahnuté za vlasy, pretože tieto kluby museli prekonať tri prekážky, a to väčšinou proti silnejším súperom z lepších súťaží. Kedy naše kluby v pohárovej Európe vyradili troch papierovo silnejších za sebou?

Odmenou pre úspešné malé kluby sú potom súboje proti tým úplne najlepším v našej krajine. V týchto dueloch padajú lokálne divácke rekordy, ba niekedy až anomálie. Je to pre totiž pre tých malých niečo ako Liga majstrov, len sa odohráva na slovenských dedinách.

Slovenský futbal nie je len najvyššia súťaž, ako vidieť, radosť z neho môže byť na všetkých úrovniach, treba si len nájsť dôvod. Fortunaligisti by sa podobne tešili asi len vtedy, ak by k nim prišiel na súťažný zápas Real Madrid, na dedinách sa potešia aj zo slovenských „Realov“.