Máme za sebou už značnú časť súťaže, ktorá veľa ukázala. A hoci je posledný Prešov, to ešte neznamená, že je najhorším mužstvom súťaže, pretože ak to prepočítame na hráčsku kvalitu, Slovan mu silne sekunduje.

Komentár Filipa Chudého

Na komplexnejšie hodnotenie úvodu súťaže si ešte týždeň počkáme, hoci tabuľka po 10. kole už o mnohom hovorí, no tá po 11. kole bude ešte viac, keďže sa tým uzavrie prvá tretina súťaže a každý už bude mať za sebou zápas s každým. No aj teraz sa dá už veľa vyčítať, a to nielen z tabuľky, ale hlavne prejavu mužstiev.

O tom, že titul pevne v rukách drží Žilina, to je jasné každému, aj to, že Slovan s Trenčínom úvod súťaže poriadne pokazili. O tom všetkom sme už písali, ba aj o tom, že pozitívnym prekvapením úvodu súťaže je Podbrezová. No ešte sme sa nedotkli toho, čo robí rozdiel v tom, že prečo je niekto na tom dobre a niekto tak zle. A hoci by sa pri jednotlivých mužstvách dala spomenúť celá kopa argumentov, že prečo je to tak, všetky kluby majú jednu vec spoločnú, a tou je efektivita, resp. neefektivita v šanciach.

Žilina hrá tak, ako hrá, už dlhšie. Na štýle hry sa veľa toho nemení, stále sú tam tie isté vzorce. To, čo sa zmenilo, proti minulým neúspešným sezónam je to, že Žilina je efektívnejšia, hoci paradoxne jej najlepší strelec Otubanjo veľmi v zakončení nevyniká. No aj tak dajú Žilinčania prakticky v každom zápase rýchly vedúci gól, čo v našej lige na možno minimálne 70 percent znamená víťazstvo.

Toto bola veľká prednosť Trenčína v minulej sezóne, ktorý takmer vždy dal rýchly otvárací gól, potom sa mu hralo lepšie, súperi neverili v otočenie a vyhrával zápas za zápasom. Teraz sa v koncovke trápi, rýchle otváracie góly nedáva , naopak, skôr ako prvý inkasuje a výsledkom sú prehry.

No úplne markantne sa slabá koncovka prejavuje hlavne na Slovane a Prešove. Ak by sa viedla štatistika spálených absolútne čistých šancí, oba kluby by sa bili o prvé miesto. Je až neuveriteľné, čo „strelci“ oboch klubov dokážu zahodiť. Ide z ich strany pritom o futbalový trestný čin, pretože tak „zabíjajú“ nádeje na lepšie výsledky.

Prešov sa prepadol na posledné miesto, hoci hrá pomerne sympatický futbal, žiaden prešovský betón. No trénera Stanislava Vargu môže aj rozhodiť, pretože hráči nevedia strelecky presadiť. Bilancia dva strelené góly za desať zápasov snáď nepotrebuje komentár. Ak by Prešovčania premieňali len absolútne čisté šance, dnes majú minimálne o šesť až osem bodov viac a sú niekde na úrovni Trenčína.

V prípade Slovana hovoríme ešte o väčšej bodovej strate. Ak by mali belasí schopných hráčov, ktorí vedia premeniť čisté šance, ako napríklad samostatné nájazdy, či situácie, keď je zakončovateľ sám pred brankárom, resp. odkrytou bránou, má v tabuľke o desať až dvanásť bodov viac, čo je približne jeho strata na Žilinu.

Problémy v koncovke majú síce určitým spôsobom prakticky všetky naše ligové kluby, keďže stopercentnú úspešnosť pri čistých šanciach nemá nikto, ale je obrovský rozdiel mať úspešnosť niekde okolo 80 percent, či možno okolo 10-20 percent. Na to sa totiž nabaľujú sekundárne problémy, keď napríklad mužstvo stráca vieru, vzniká frustrácia a aj defenzívne chyby.

Keď sa to všetko premieša v spojitosti s hráčskou kvalitou v kádroch, vnikne z toho postavenie jednotlivých klubov v tabuľke, ktoré odzrkadľuje realitu. No je otázka, kto je vlastne najhorším mužstvom súťaže. Slovan kvalitou kádra totiž patrí do ligovej špičky, Prešov na koniec. Aktuálne je Slovan na konci prvej polovici tabuľky, Prešov zas na konci tej druhej, čiže medzi seberovnými zaostávajú rovnako.