Odstúpenie trénera Allardycea môže Angličanom narobiť šarapatu. Pre našich to však neznamená, že majú sedieť a čakať, že sa Angličania porazia sami.

Komentár Jakuba Mihálika

Ono je to až neuveriteľné. Angličania si prakticky na každom turnaji, prípadne ešte pred ním, nájdu nejaký nový spôsob, ako neuspieť. Prehnané sebavedomie, nominácie na základe mien, nie výkonov, vnútorné spory, psychické zlyhanie a mnohé ďalšie. A už keď sa zdalo, že s novým trénerom sú pripravení na nový začiatok, prišiel ďalší spôsob, ako znížiť svoje šance na úspech. 

Odstúpenie Sama Allardycea kvôli úplatkárskej afére nie je ani zďaleka knokautom anglických šancí na postup na MS 2018. Veď odohratý je len jeden duel kvalifikácie, a aj ten, bohužiaľ, Angličania zvládli víťazne. Avšak z histórie Albiónu poznáme, že takýto otras v reprezentačnom tíme môže spustiť lavínu. 

Nový tréner v rozbehnutej kvalifikácii (zatiaľ navyše neznámy), nové spoznávanie sa s mužstvom, nový systém, noví hráči. To nikdy nerobí mužstvu dobre. 

A práve to ponúka príležitosť zaútočiť anglickým súperom, teda aj nášmu tímu. Už sa to raz podarilo. V kvalifikácii MS 2010 naši využili vtedajší „bordel“ v poľskom futbale a trénerskú neistotu v tom českom. Nenápadne sa prepracovali až k historickému postupu. 

Dnes je situácia trochu iná. Nenápadne to už nepôjde, sme jedným z favoritov skupiny. O to tvrdšie budeme musieť šľapať Angličanom na päty a využiť ich momentálnu minikrízu. Hoci to je v ich prípade pomerne časté, nemôžeme čakať, že sa porazia sami. Hoci nám poskytli impulz oni, treba ich poraziť našou hrou a našimi výsledkami.