V Česku neverili, že má na veľký hokej. Cez útrapy na farme sa dostal do NHL. Po zranení, ktoré ho takmer zrazilo na vozíček, je opäť pripravený vstať a bojovať v najlepšej súťaži sveta.

„Pred jedným zápasom vyšiel na ľad počas hymny malý chlapec a postavil sa ku hráčom, bol to taký zvyk. Bol úplne tragický. Ten bol rád, že vôbec na tú modrú čiaru došiel. Babcock mi zaklepal na rameno a povedal: Vidíš ho? Ten korčuľuje ako ty!,“ spomína na svoje pôsobenie v Detroite Red Wings český hokejista Andrej Nestrašil. 

Nebol to prirodzený talent, pri ktorom sa už v ranom veku vedelo, že z neho vyrastie hokejová hviezda. „Už od šiestej triedy mi hovorili, že som strašne pomalý a že na to v sedmičke už nebudem mať. O rok mi to hovorili znova, o ďalší znova a takto sa to tiahlo až na farmu AHL. Tam mi povedali, že nevedia, či s tým mojím korčuľovaním budem mať na NHL.“ Zlé prognózny v ňom však vždy prebudili bojovného ducha. Zaťal zuby a makal viac ako jeho kolegovia. V pätnástich mu vybavili krasokorčuliarku, ku ktorej chodil dva roky dvakrát týždenne na tréning. Ešte aj po prechode do zámoria v sedemnástich rokoch chodil na hodiny korčuliarskej techniky, akoby mal o desať rokov menej.

„Taký Tomáš Jurčo je korčuliar od Boha. Aj keby mal 120 kíl, stále bude mať ten svoj krásny sklz. Keď som sa rozbehol ja, v Detroite si tréner Mike Babcock zo mňa robil srandu, že za sebou ťahám piáno,“ priznal pred dvoma rokmi, keď hrával za Red Wings. Aj to je dôkaz toho, akým typom hokejistu a človeka Nestrašil je. 

Nezlomný duch mu nakoniec pomohol presadiť sa, hoci v neskoršom veku, aj v NHL. Po prestupe z Detroitu zakotvil v Caroline, kde v minulej sezóne začal dostávať viac priestoru. Keď ho však vo februári hráč Toronta Maple Leafs Nazer Kadri nešetrne, no čisto poslal na mantinel, už na prvý pohľad to s Nestrašilom nevyzeralo dobre. „Otec mi vždy hovoril, že pokiaľ nie som mŕtvy, mám sa pozbierať z ľadu a dôjsť na striedačku, tak som takmer sám odišiel až do kabíny. Tam som ale začal cítiť veľké bolesti,“ spomínal hráč v rozhovore pre český idnes.cz. 

Nielen, že došlo k zlomenine chrbtice, doktori mali obavu, že došlo k narušeniu miechy. „Po prvom vyšetrení na mňa doktori pozerali zvláštne, tak som sa začal báť,“ hovoril. Ak by podstúpil operáciu, obmedzila by ho na pohyblivosti, čo by pre už tak problematicky korčuľujúceho hráča znamenal koniec profesionálnej kariéry. Preto sa vydal cestou neinvazívnej liečby, zahŕňajúcej (podľa predpokladov) tri mesiace bez pohybu, v špeciálne tvarovanom korzete, kopírujúcom hokejistovo telo. 

Fotka uverejnená používateľom Andrej Nestrasil (@anesty11), Feb 26, 2016 o 11:49 PST

Krátko po zranení myslel na to, aby nemal trvalé následky a mohol chodiť, hokej prišiel na rad až neskôr. V neľahkom období mu pomáhal aj mentálny tréner, s ktorým telefonoval hodinu denne. „Každý športovec je zvyknutý na svoju dennú rutinu – vstanete, idete na ľad, trénujete, potíte sa, potom si dáte obed a potom si ľahnete. Z ničoho nič vám povedia, že musíte ležať v pokoji celé tri mesiace. Bolo to náročne,“ spomínal. 

Pomohla mu aj partnerka, ktorá pracuje v jednej z najprestížnejších amerických nemocníc. Po odložení korzetu bolo prvým krokom ľahnúť si a dokázať pritom dýchať. Až potom začal so strečingom skrátených svalov, pomalým posilňovaním vo vode, neustále nosiac ortézu so zariadením, vysielajúcim do chrbtice signál, napomáhajúci tvoreniu nových buniek, ktoré urýchľovali rast kostí. Po dvoch a pol mesiacoch však už dokázal behať a v lete začal aj s prípravou na ľade. Motivovala ho účasť na Svetovom pohári. 

„Veľa záleží na prístupe k životu. Stretol som mnohé typy ľudí, vyrovnávajúce sa s podobným zranením. Jedni hovorili, že zranenie chrbtice je zlé a že už nikdy nebudú chodiť, druhí nechceli nič robiť a boli len závislí na liekoch. Pritom sa telo môže neuveriteľne zregenerovať, len mu musíte pomôcť cvičením a správnou životosprávou,“ prezradil recept na úspech pre všetkých rekonvalescentov. Andrej sa tak v enormne krátkom čase dostal do plnej tréningovej formy. Vysnený reprezentačný cieľ však aj tak nedosiahol.

Správu, že na Svetovom pohári nenastúpi, však vzal s pokom sebe vlastným. „Počas mojej rekonvalescencie bola najdôležitejšia vec, ktorú som sa naučil, že netreba príliš stresovať zo seba a zo života,“ hovoril a zameral sa na ďalší cieľ – dostať sa naspäť na ľad v drese Hurricanes. „Musíte tvrdo pracovať a zároveň si užívať každý jeden zápas, ktorý odohráte, pretože neviete, koľko ich ešte budete môcť zažiť.“

Už na začiatku septembra sa objavil medzi prvými v tréningovom centre Caroliny a bol pripravený nadviazať na úspešné dva mesiace pred zranením. Len pol roka po incidente, ktorý končí kariéry. „Naučil som sa, čo v živote rozhoduje o úspechu. Nie je to inteligencia, ale schopnosť vysporiadať sa s porážkami. Záleží na tom, ako rýchlo sa dokážete oklepať, čo si z nej vezmete a ako sa posuniete...“

Andrej Nestrasil is back on the ice after suffering a fractured vertebra in February! #Redvolutionpic.twitter.com/hkDqAjsuyQ

— Carolina Hurricanes (@NHLCanes) July 18, 2016