Október je už pravidelne mesiacom, v ktorom sa rozhoduje o hlasoch pre víťaza Zlatej lopty. Kto si zaslúži prestížnu trofej za tento rok?

Komentár Jakuba Mihálika

Už len zopár zápasov čaká na najlepších hráčov sveta pred tým, ako ich kolegovia, tréneri a novinári ohodnotia za tohtoročné výkony. Ale keďže sa tie najväčšie a najdôležitejšie zápasy tohto roka už odohrali, myslím si, že už nič nezmení názory tých, ktorí budú hlasovať. Kto si teda zaslúži prestížne ocenenie za tento rok?

Futbalový rok 2016 nebol o individuálnom majstrovstve. Iste, tak, ako vždy, boli hráči, ktorí žiarili viac, no tento kalendárny rok bol akoby oslavou tímového ducha. Veď takmer všetky tímy, ktoré niečo vyhrali, uspeli vďaka tímovosti, nie vďaka jednotlivcom. 

Do histórie sa zapíše úspech Leicesteru, ten však Premier League ovládol vďaka taktike, obetavosti celého tímu a súhre okolností. Len ťažko určíme jedného hráča, ktorý by vyčnieval. Vardy, Mahrez či Kanté majú na titule rovnakú zásluhu ako Drinkwater, Schmeichel či Albrighton. 

Aj ďalšie úspešné tímy pretlačili pred individuálne majstrovstvo organizáciu hry. Majstrovstvá sveta vyhralo Portugalsko, ktoré síce má hviezdu v Ronaldovi, no celé Euro v ich podaní bolo o tom, ako sa aj taká hviezda dokáže obetovať pre tím. Ešte aj to finále vyhrali, hoci Ronaldo nehral. 

Atlético Madrid vo finále Ligy majstrov, Čile ako majster Južnej Ameriky, Wales, Juventus, Severné Írsko...Mohli by sme pokračovať. 

Ak by som mal udeliť Zlatú loptu, tak by putovala pre najtímovejšieho hráča, aby tak aj začínajúci futbalisti dostali znamenie, že sa oplatí hrať pre tím, nie pre góly a individuálne štatistiky. Na(ne)štastie, ja trofej neudeľujem, a tak opäť poputuje najúspešnejšiemu hráčovi tohto roka. 

Kto ním je? Netrúfam si odhadnúť úplne presne. Nikto nežiaril tak výrazne, aby jasne čnel nad ostatnými. Žiaril Antoine Griezmann, ako v klube, tak aj v reprezentácii, žiaril Gareth Bale, ktorý na svojich pleciach “odniesol” Wales až k historickému úspechu. Ak by Giorgio Chiellini zabodoval, bolo by to síce prekvapenie, no zaslúžené, N´Golo Kanté pripomenul, že tituly môže vyhrávať aj nenápadný nosič vody v strede poľa. 

Luis Suarez bol azda najlepším stredným útočníkom v tomto roku a ak nie on, tak potom Robert Lewandowski. Neymar herne povyrástol a dokonca vyhral pre Brazíliu olympijsky turnaj, ktorým sa morálka tejto futbalovej veľmoci určite zdvihne. 

Nakoniec sa však aj tak rozhodne, ako už tradične, medzi Lionelom Messim a Cristianom Ronaldom. Hoci vek nezastavíš, aj tak sú to najlepší hráči svojej generácie. 

V prospech Messiho hovoria góly, asistencie, španielsky titul v La Lige. V jeho neprospech fakt, že nedokázal Argentínu dotiahnuť k veľkému titulu ani na ďalší pokus a po prehre vo finále na Copa América frustrovane zložil zbrane. Nachvíľu. 

Cristiano Ronaldo mal už aj oveľa, oveľa lepšie ročníky po individuálnej stránke. Bilancia 35+12 v 41 zápasoch však slabá rozhodnie nie je, najmä, keď Portugalčan zápasil so zraneniami. 

Čo sa ráta, sú tituly. Ronaldo vyhral najprestížnejšiu klubovú súťaž, keď Real ovládol Ligu majstrov. A vyhral aj najprestížnejšiu kontinentálnu súťaž, keď Portugalsko prekvapilo všetkých a asi aj seba. 

Ak som v úvode hovoril, že by som za tento rok ocenil hráča, ktorý sa dokázal obetovať pre tím, tak Ronaldova výhra by nebola ďaleko od mojej fantázie. Do análov by som zapísal: Zlatú loptu za rok 2016 vyhral Cristiano Ronaldo....pre tím.