Doma nie je nikto prorokom. Wayne Rooney síce nemladne, ale stále je to jeden z najrešpektovanejších hráčov súčasnosti. A možno sa jedného dňa dočká, že mu jeho krajania prejavia taký rešpekt, aký si za svoje služby pre reprezentáciu zaslúži.

Komentár Jakuba Mihálika

Pamätáte sa? Pred dvoma-tromi rokmi sa na slovenských štadiónoch nadávalo, pokrikovalo a miestami aj pískalo na Mareka Hamšíka. Toho istého Mareka Hamšíka, ktorého dnes právom vynášame do nebies a ktorý patrí medzi najlepších futbalistov na svete na svojom poste. Vtedy sa však možno aj vám zdalo, že za reprezentáciu neodovzdáva všetko. Že v Neapole hráva lepšie, lebo na repre kašle. 

Omyl. Marekiaro hral v najcennejšom drese vždy, čo mu sily stačili. Akurát doplatil na to (paradoxne), že mal vysokú kvalitu a tréneri automaticky predpokladali, že sa presadí, aj keď ho postavia na akúkoľvek pozíciu. Nepresadil, výsledky neprichádzali, fanúšikovia hromžili. 
Niečím podobným teraz prechádza Wayne Rooney. V anglickej reprezentácii naňho diváci pokrikujú, pískajú a pred zápasom našej kvalifikačnej skupiny proti Slovinsku, ho tréner Southgate dokonca posadil na lavičku. 

Britké britské médiá okamžite vyrukovali s výsmechom na adresu Rooneyho, hoci ešte v kvalifikácii na ME 2016 aj jeho góly znamenali ľahký postup Albionu na Euro. Iste, Rooney nehrá to, čo pred rokmi, čo sme mohli vidieť aj v Trnave v zápase proti našim. Avšak nie je to iba jeho vina, že hrá pod svoje možnosti. 

Rovnako, ako Marek Hamšík kedysi, totiž aj Rooney hráva mimo svojej pozície. Ak stredného útočníka, jedného z najlepších svojej doby, staviate na post tvorcu hry, dokonca až do akejsi pirlovskej úlohy v hĺbke poľa, nemôžete sa čudovať, že nehrá to, na čo ste boli zvyknutí, keď bol hrotovým zakončovateľom. 

Bolo aj chybou anglických koučov, že Rooneyho silou mocou tlačili do zostavy, hoci aj na inú pozíciu. Jeho zakončovateľské schopnosti v súčasnosti predčili hráči ako Kane, Sturridge či Vardy a tréneri, miesto toho, aby priznali, že na danej pozícii Rooney nepatrí do základu, vymysleli preňho pozíciu novú, kde sa kapitán tímu vytrápil.   

To, že sa v podobnej situácii ocitol, hovorí o dvoch veciach – prvá, jeho vodcovské schopnosti sú evidentne tak cenné, že ho tréneri chceli mať v kádri tak, či onak. Druhá – Rooney bol ochotný prijať aj pozmenenú úlohu, až tak je pripravený bojovať za svoju krajinu. Obe veci si skôr pýtajú obdiv anglických fanúšikov. Rooney si nezaslúži ich (piškót) piskot.

Nuž, ale tak to býva. Doma nie je nikto prorokom. Wayne Rooney síce nemladne, ale stále je to jeden z najrešpektovanejších hráčov súčasnosti. A možno sa jedného dňa, takisto, ako Marek Hamšík, dočká, že mu jeho krajania prejavia taký rešpekt, aký si za svoje služby pre reprezentáciu zaslúži.