Slovenská reprezentácia aj naďalej sníva sen o Rusku, ale ak chceme na tamojší svetový šampionát postúpiť, nesmieme prehrať najprv sami so sebou.

Komentár Filipa Chudého

Štart slovenskej reprezentácie do kvalifikácie MS 2018 nevyšiel podľa predstáv, o čom najlepšie vypovedá priebežné predposledné miesto v skupine po takmer tretine kvalifikácie. Treba si otvorene povedať, že je to menej, ako sme čakali, no zároveň môžeme byť vlastne aj radi, že už nie sme z reálnej postupovej hry von, pretože ak by sme neporazili Škótsko, vzhľadom na bodovú stratu a celkovú náladu súvisiacu s reprezentáciou by sme sa na aspoň barážovú priečku dostali len zázrakom.

Teraz ju máme vo vlastných rukách, veď na ňu strácame len dva body, ale tiež si musíme uvedomiť, že ak budú pokračovať názorové nezhody a celkovo dusná atmosféra, potom nemôžeme na Rusko ani len pomyslieť.

Všetko so všetkým totiž súvisí. Kto nie je koncentrovaní vyslovene len na zápas, ten väčšinou prehráva, čo sme pocítili aj my. Pri všetkej úcte k súperom, ak by naša reprezentácia bola stopercentne v hlavách pripravená na prvú tretinu kvalifikácie, tak v tejto chvíli vedieme skupinu. Pretože proti Anglicku a aj Slovinsku by sme minimálne tie remízy, od ktorých sme neboli ďaleko, určite uhrali, no a už len v takom prípade by sme boli teraz na čele tabuľky o skóre pred Anglickom a Litvou. Ale dovolíme si napísať, že len pri dvoch remízach by to neskončilo, aspoň ďalšie dva body navyše by sme určite vydolovali.

Ale tento scenár by bol možný len vtedy, ak by sme si sami nepodpiľovali konár. Treba si otvorene povedať, že vzťahy medzi všetkými zložkami, ktoré by mali držať spolu, sú naštrbené a ťažko sa vrátia do ideálneho stavu. Reprezentanti vidia veci inak ako SFZ, medzi týmito mlynskými kameňmi je realizačný tím a do tohto celého procesu okrajovo vstupujú nešťastnými spôsobmi niektoré médiá, ba aj fanúšikovia. Nikto nie je bez viny, všetci sme sa nejakým spôsobom podieľali na súčasnom negatívnom stave.

No to už je minulosť, pričom ak chceme jej následky smerom do budúcna minimalizovať, už to musí byť naozaj uzavretá záležitosť, čo je zrejme jediná vec, v ktorej sa reprezentanti a SFZ vo svojich piatkových vyhláseniach zhodli.

Teraz nebudeme naivne tvrdiť, že to tak určite aj bude a všetko sa zrazu dostalo do normálu, ale už nikto sa nemôže hrať na urazeného. Ak chceme totiž postúpiť do Ruska, musíme poraziť nášho najväčšieho súpera, ktorým sme si my sami.

Postup máme vo vlastných rukách, keďže sme určite lepší ako Škótsko, Slovinsko, Litva a Malta, pričom pri stopercentnej koncentrácii si môžeme trúfať aj na Anglicko. Ak si to teda nepokazíme zbytočnými rozbrojmi, minimálne baráž by nám uniknúť nemala. Ale opakujeme, najskôr nesmieme prehrať sami so sebou.