Futbalisti Žiliny aj po reprezentačnej prestávke pokračujú v ligovej krasojazde. A hoci je každému jasné, kto je jediným kandidátom na titul, v Žiline o ňom otvorene nehovoria. Čo neveria vlastným hráčom?

Komentár Filipa Chudého

V sobotu večer sa hral v Senci najjednoznačnejší zápas doterajšieho priebehu tohto ligového ročníka. Dunajská Streda, vedená ako domáce družstvo, aj keď skôr by sa malo hovoriť o neutrálnej pôde, schytala od Žiliny šesť kúskov, pričom občas sa zdalo, že mohla byť rada len za to.

Je síce pravda, že Dunajskostredčania to Žilinčanom maximálne uľahčili suverénne najhorším výkonom v sezóne, navyše k tomu hrali presne tak ako nemali, pričom súperovi ešte aj prihrali na minimálne dva góly, ale to nič nemení na tom, že sobotná Žilina by vyhrala nad DAC-om aj vtedy, ak by ten podal výkon na hranici svojich možností. Nebol by to síce debakel, ale tri body by išli na konto lídra tabuľky tak či tak.

No odkaz tohto zápasu je úplne iný, ako rekordné výsledkové skóre sezóny. Žilina sa až doteraz snažila krotiť majstrovskú otázku, hoci už pár kôl je každému, kto úspešne prešiel matematikou prvého ročníka základnej školy, jasné, že vzhľadom na priebeh sezóny je jediným reálnym kandidátom na titul, pričom po sobote to nemôže poprieť nikto, ani samotní Žilinčania, hoc by aj chceli.

Kým doteraz sme boli svedkami žilinských vyjadrení typu máme svoje ciele, za ktorými ideme postupnými krokmi, pričom čo i len vyslovenia slova titul sa báli ako čert kríža, teraz im už nikto na podobné reči zvedaví nebude.

V Žiline síce vedia, prečo slovo titul nevyslovujú, keďže pod súčasným trénerom ho vyslovili raz, pričom následne na to v jarnej časti, hoci boli jesenným lídrom, doplatili, lenže slovenskú futbalovú verejnosť toto nezaujíma.

Majstrovská otázka je suverénne tá najzaujímavejšia, fanúšikovia sú na jej zodpovedanie zvedaví najviac. Z toho dôvodu, ak chceme vyvolať čo najväčší záujem o našu ligu, sa nemôže nikto schovávať pred titulom počas sezóny a v úvodzovkách sa oň interesovať až vtedy, keď bude matematicky vybavený.

Ak by teraz začal hovoriť o majstrovskom hetriku Trenčín, právom by bol vysmiaty, keďže je výkonmi a výsledkami úplne mimo. Slovan je síce na tom lepšie, ale tiež nemá nárok vzhľadom na súčasnú formu myslieť už v tejto sezóne na svoj 25. majstrovský titul. Trnava a titul? Už 44. sezónu za sebou možno povedať nie! Hypoteticky s pomocou všetkých priaznivých okolností by na to síce Ružomberok káder mal, ale nie už s 13-bodovou stratou. Podbrezová je síce zaslúžene druhá, ale tá už teraz ide na svoje maximum, pričom ak by chcela titul, musela by ukázať ešte viac. Myjava má tiež svoje limity. Síce môže byť hore, ale najvyššie jedine vtedy, ak by ostatní boli extra dole, čo Žiline v tejto sezóne evidentne nehrozí. A zvyšok ligy snáď už s majstrovskou otázkou netreba spájať ani okrajovo.

Keď vylúčite všetky odpovede (majstrovskej otázky) okrem jednej, potom je logické, že práve tá by mala byť správna. Žilina je jediným kandidátom na majstra, pričom zároveň aj jediným mužstvom, ktoré má právo v súčasnosti o titule čo i len hovoriť. A ak by to v Žiline videli inak a pokračovali v „beztitulových“ báchorkách, potom by to bol z jej strany čistý alibizmus. No a na ten nikto nie je zvedavý.

Futbalová verejnosť chce hovoriť o víťazoch, nie o tých, čo sa o víťazstve boja čo i len rozprávať. Žilina sa proste už pred titulom neschová, pričom ak by chcela, tým by vlastne neverila v schopnosti vlastných hráčov. Ak sú totiž naozaj takí dobrí, ako o nich tréner Guľa stále rozpráva, povinnosť získať titul, lebo tak sú ligové karty rozdané, im predsa nemôže nijako ublížiť.