Dauha 16. októbra (TASR) - Peter Sagan obhájil v katarskej Dauhe titul svetového šampióna v cestnej cyklistike. Slovenský reprezentant, ktorý vlani suverénnym spôsobom triumfoval na MS v americkom Richmonde, nedal súperom šancu v záverečnom špurte nedeľňajších pretekov s hromadným štartom.

Sagan je prvý cyklista od roku 2007, ktorému sa úspešne podarilo obhájiť dúhový dres. Dvakrát za sebou sa to naposledy podarilo Talianovi Paolovi Bettinimu (2006/Salzburg, 2007/Stuttgart). Rodák zo Žiliny je súčasne prvý pretekár, ktorý v jednom roku získal titul majstra sveta aj Európy.

Sagan má za sebou veľmi úspešnú sezónu. Piatykrát za sebou vyhral zelený dres na Tour de France, ku ktorému pridal aj tri etapové triumfy, zvíťazil na klasikách Gent - Wevelgem, Okolo Flámska a GP Quebec, prvenstvá zbieral na Okolo Kalifornie, Švajčiarska a Eneco Tour a tešil sa aj z titulu európskeho šampióna. Zaslúžene tak vyhral svetový rebríček WorldTour a úspechy vyšperkoval obhajobou titulu na MS.

zobraziť fotogalériu (21 fotiek)

Na 257,3 km dlhú trať sa vydalo 199 cyklistov zo 48 krajín, medzi nimi aj trojlístok Slovákov P. Sagan, jeho brat Juraj a Michael Kolář. Najväčšie zastúpenie v štartovom poli mali tradičné "galuskové" veľmoci Španielsko, Veľká Británia, Belgicko, Taliansko či Nórsko, ktoré do pretekov mohli nominovať až deviatich pretekárov. Prvýkrát po piatich rokoch bola trať majstrovstiev sveta absolútne rovinatá, podľa papierových predpokladov si to mali o najcennejšie kovy rozdať elitní šprintéri vrátane P. Sagana.

Na 7. kilometri sa na prvý únik vydala skupina vedená Eritrejčanom Natnaelom Berhanem, ktorému robili spoločnosť Juhoafričan Nick Dougall, Mexičan Rene Corella, Ukrajinec Sergej Lagkuti, Kolumbijčan Brayan Ramirez Chacon, Maročan Ait El Abdia a Kanaďan Ryan Roth. Hlavná časť štartového poľa si však nelámala hlavu s jej naháňaním a tak náskok lídrov narástol postupne na viac než 11 minút.

VIDEO: Pozrite si fantastický
finiš Sagana

Slováci sa spočiatku pohybovali v zadnej časti pelotónu. Snažili sa šetriť sily, keďže štartové pole sa muselo boriť s extrémnymi podmienkami. Teplota sa pohybovala na úrovni 36-37 stupňov Celzia a na púštnej ceste do Dauhy pretekárom znepríjemňoval šliapanie silný bočný vietor. Po 50. kilometri začal hlavný balík sťahovať manko na sedemčlennú vedúcu skupinu. O vzruch sa následne postarali britskí pretekári, ktorí sa pokúsili rozdrobiť pelotón na menšie skupinky. Podarilo sa im to až po spolupráci s belgickými kolegami. Na ich atak zareagovala promptne aj dvojica Slovákov P. Sagan a Kolář, ktorá zachytila aktivitu britsko-belgickej skupinky veľmi rýchlo sa približujúcej k šestici lídrov. Pôvodných utečencov chytili "Saganovci" zhruba 145 kilometrov pred cieľom.

Náskok 25-člennej vedúcej grupy, v ktorej nechýbali P. Sagan s Kolářom či Mark Cavendish, stúpol už na 70 sekúnd. S pozíciou prenasledovateľov sa pokúšali niečo urobiť najmä Nemci, ich snaha však vyšla navnivoč, keďže 80 km pred cieľom predstavovalo ich manko dve minúty. Kolář tiež nemal na ružiach ustlané. Zápasil s technickými problémami, musel dokonca vymeniť bicykel, ale v záverečnej tretine pretekov sa s vypätím všetkých síl pobral pomáhať elitnému krajanovi ašpirujúcemu na medailu.

Po návrate z "púštneho výletu" čakalo na pretekárov sedem okruhov na ostrove Perla Kataru s dĺžkou 105 km. Situácia na trati sa stabilizovala, náskok lídrov sa ustálil na dvoch minútach. Tempo pretekov udávala predovšetkým šestica Belgičanov a kvarteto Talianov, v hre o obhajobu titulu bol stále aj P. Sagan. Štyridsaťjeden kilometrov pred cieľom odstúpili totálne vyčerpaní John Degenkolb a Marcel Kittel, ktorí podčiarkli mizériu nemeckých jazdcov.

Do záverečných troch okruhov vstupovala vedúca skupina s náskokom 2:20 min, ktorý ich predurčil na medailové boje. Slováci jazdili veľmi umne, P. Sagan sa snažil držať v závetrí a Kolář mu takticky kryl chrbát. Náskok lídrov narástol neskôr na de facto nedostižných 3:30 min. O víťazovi rozhodol záverečný špurt, v ktorom sa Sagan prešmykol popri pravej bariére cez Nizzola a ako prvý preťal cieľovú čiaru. Kolář napokon podčiarkol úspech slovenskej cyklistiky 19. miestom.
O rok sa svetový šampionát v cestnej cyklistike uskutoční v nórskom Bergene.

Prehľad doterajších víťazov pretekov s hromadným štartom mužov na MS v cestnej cyklistike:

1927 Nürburgring (Nem.) - Alfredo Binda (Tal.)
1928 Budapešť (Maď.) - Georges Ronsse (Belg.)
1929 Zürich (Švaj.) - Ronsse
1930 Liege (Belg.) - Binda
1931 Kodaň (Dán.) - Binda
1932 Rím (Tal.) - Binda
1933 Montlhéry (Fr.) - Georges Speicher (Fr.)
1934 Lipsko (Nem.) - Karel Kaers (Belg.)
1935 Floreffe (Belg.) - Jean Aerts (Belg.)
1936 Bern (Švaj.) - Antonin Magne (Fr.)
1937 Kodaň (Dán.) - Eloi Meulenberg (Belg.)
1938 Valkenburg (Hol.) - Marcel Kint (Belg.)
1939 - 1945 - MS sa nenokanli
1946 Zürich (Švaj.) - Hans Knecht (Švaj.)
1947 Reims (Fr.) - Theo Middlekamp (Hol.)
1948 Valkenburg (Hol.) - Briek Schotte (Belg.)
1949 Kodaň (Dán.) - Rik van Steenbergen (Hol.)
1950 Moorslede (Belg.) - Schotte
1951 Varese (Tal.) - Ferdy Kübler (Švaj.)
1952 Luxemburg (Lux.) - Heinz Müller (Nem.)
1953 Lugano (Švaj.) - Fausto Coppi (Tal.)
1954 Solingen (Nem.) - Louison Bobet (Fr.)
1955 Frascati (Tal.) - Stan Ockers (Belg.)
1956 Kodaň (Dán.) - Van Steenbergen
1957 Waregem (Belg.) - Van Steenbergen
1958 Reims (Fr.) - Ercole Baldini (Tal.)
1959 Zandvoort (Hol.) - Andre Darrigade (Fr.)
1960 Hohenstein (Nem.) - Rik Van Looy (Belg.)
1961 Bern (Švaj.) - Van Looy
1962 Salo (Tal.) - Jean Stablinski (Fr.)
1963 Ronse (Belg.) - Benoni Beheyt (Belg.)
1964 Sallanches (Fr.) - Jan Janssen (Hol.)
1965 San Sebastian (Šp.) - Tom Simpson (V.Brit.)
1966 Nürburgring (Nem.) - Rudi Altig (Nem.)
1967 Heerlen (Hol.) - Eddy Merckx (Belg.)
1968 Imola (Tal.) - Vittorio Adorni (Tal.)
1969 Zolder (Belg.) - Harm Ottenbros (Hol.)
1970 Leicester (V.Brit.) - Jean-Pierre Monsere (Belg.)
1971 Mendrisio (Švaj.) - Merckx
1972 Gap (Fr.) - Marino Basso (Tal.)
1973 Barcelona (Šp.) - Felice Gimondi (Tal.)
1974 Montreal (Kan.) - Merckx
1975 Yvoir (Belg.) - Hennie Kuiper (Hol.)
1976 Ostuni (Tal.) - Freddy Maertens (Belg.)
1977 San Cristobal (Ven.) - Francesco Moser (Tal.)
1978 Nürburgring (Nem.) - Gerrie Knetemann (Nem.)
1979 Valkenburg (Hol.) - Jan Raas (Hol.)
1980 Sallanches (Fr.) - Bernard Hinault (Fr.)
1981 Praha (Československo) - Maertens
1982 Goodwood (V.Brit.) - Giuseppe Saronni (Tal.)
1983 Altenrhein (Švaj.) - Greg LeMond (USA)
1984 Barcelona (Šp.) - Claude Criquielion (Belg.)
1985 Giavera del Montello (Tal.) - Joop Zoetemelk (Hol.)
1986 Colorado Springs (USA) - Moreno Argentin (Tal.)
1987 Villach (Rak.) - Stephen Roche (Ír.)
1988 Ronse (Belg.) - Maurizio Fondriest (Tal.)
1989 Chambery (Fr.) - LeMond
1990 Ucunomija (Jap.) - Rudy Dhaenens (Belg.)
1991 Stuttgart (Nem.) - Gianni Bugno (Tal.)
1992 Benidorm (Šp.) - Bugno
1993 Oslo (Nór.) - Lance Armstrong (USA)
1994 Agrigento (Tal.) - Luc Leblanc (Fr.)
1995 Duitama (Kol.) - Abraham Olano (Šp.)
1996 Lugano (Švaj.) - Johan Museeuw (Belg.)
1997 San Sebastian (Šp.) - Laurent Brochard (Fr.)
1998 Valkenburg (Hol.) - Oscar Camenzind (Švaj.)
1999 Verona (Tal.) - Oscar Freire (Šp.)
2000 Plouay (Fr.) - Romans Vainšteins (Lot.)
2001 Lisabon (Port.) - Freire
2002 Zolder (Belg.) - Mario Cipollini (Tal.)
2003 Hamilton (Kan.) - Igor Astarloa (Šp.)
2004 Verona (Tal.) - Freire
2005 Madrid (Šp.) - Tom Boonen (Belg.)
2006 Salzburg (Rak.) - Paolo Bettini (Tal.)
2007 Stuttgart (Nem.) - Bettini
2008 Varese (Tal.) - Alessandro Ballan (Tal.)
2009 Mendrisio (Švaj.) - Cadel Evans (Aus.)
2010 Melbourne (Aus.) - Thor Hushovd (Nór.)
2011 Kodaň (Dán.) - Mark Cavendish (V.Brit.)
2012 Valkenburg (Hol.) - Philippe Gilbert (Belg.)
2013 Florencia (Tal.) - Rui Costa (Port.)
2014 Ponferrada (Šp.) - Michail Kwiatkowski (Poľ.)
2015 Richmond (USA) - Peter SAGAN (SR)
2016 Dauha (Kat.) - Peter SAGAN (SR)