Dauha 16. októbra (TASR) - Peter Sagan stavil na osvedčených pomocníkov a po senzačnom triumfe v americkom Richmonde obhájil v nedeľu v Dauhe titul majstra sveta.

Kým svetové cyklistické veľmoci mali na štarte až deviatich pretekárov, Saganovi stačili dvaja kolegovia, ktorí mu pomohli aj vlani - brat Juraj a kamarát Michael Kolář.

Pre svojho kapitána odviedli opäť vyše stopercentný výkon a tak majstrovský titul patrí aj do ich rúk. Navyše, kým vlani sa sami do cieľa nedostali, tentokrát sa im to podarilo. Kolář skončil 19., Juraj Sagan obsadil 39. miesto. "Pocity sú úplne skvelé, podarila sa nám obhajoba po minulom roku, ešte to len vstrebávame. Myslím si, že si to poriadne uvedomíme až v nasledujúcich dňoch, čo sme tu dnes predviedli a dokázali. Momentálne je to super, obrovská spokojnosť," povedal pre TASR Kolář.

Dvadsaťtriročný pretekár nechcel po pretekoch porovnávať, či bola obhajoba ťažšia ako prvý triumf. "Ani sa to nedá. Boli to úplne iné preteky ako minulý rok. Na prvých 150 km bola jedna zákruta, v ktorej všetci chceli byť vpredu. Nám sa to podarilo všetkým trom, takže sme to zvládli na 100%. Potom sme sa s ostatnými tímami točili na čele, aby sa tie dve skupiny nespojili. Chvíľu zozadu dorážali, ale potom tá fúga zase narástla, takže sme vedeli, že naša skupina ide na víťazstvo."

Kolář zostal s Petrom Saganom až do samotného záveru. Za úlohu mal strážiť, aby neprišlo k rozhodujúcemu úniku, nosiť vodu a robiť podporu lídrovi. To sa mu podarilo na výbornú, aj keď ho ku koncu trápilo telo. "Chytal som trochu kŕče, no zvládol som to. Keď prišiel nejaký nástup, tak som nasadil vysoké tempo, čo ich upratalo. Potiahol som dosť dlho a potom sme už vedeli, že sa príde pokope a bude z toho špurt. Peter nakoniec vyhral, je to niečo neskutočné," dodal.

Juraj Sagan mal mať podobné úlohy, no všetko sa zmenilo krátko po tom, ako prišlo k rozhodujúcemu rozdeleniu čela pelotónu na dve skupiny. "Bol som v prvej, no ako som čakal na motorku, aby mi dali ešte vodu, tak som nabehol na také malé výstupky, ktoré oznamujú, že auto schádza z cesty. Chytil som to predným kolesom a katapultovalo ma to na piesok mimo krajnice. Našťastie som nespadol, ale kým som sa dostal na cestu, tak to trvalo možno sedem-osem sekúnd. Ako to videli za mnou v mechanickom aute Belgicka, hneď to vysielačkou zahlásili dopredu svojim, tí pridali a ja som ich už sám nedokázal dobehnúť," prezradil pre TASR, prečo nebol v závere so svojimi tímovými kolegami.

Tým sa však jeho úloha v nedeľňajších pretekoch vôbec neskončila, len sa namiesto pomáhania zmenila na kazenie. V tom paradoxne spolupracoval s Belgičanmi: "V druhej skupine sme boli vlastne dvaja Belgičania a ja, takže sme sa snažili jazdiť vpredu a rozbíjať striedania jednotlivých tímov, aby nemohli ťahať. Celkom sa nám to darilo a keď sa strata natiahla na dva a pol minúty, tak už rezignovali aj ostatné tímy." Bolo tak jasné, že víťaz vzíde z prvej skupiny.

"V cyklistike hrá rolu určite aj tímová chémia. Ale na takýto úspech je treba aj kopu šťastia, spojilo sa dokopy veľmi veľa faktorov, nedá sa presne povedať, čo rozhodlo," dodal.