Groundsman, alebo ak chcete trávnikár Patrik Kováč z Terchovej je s futbalovým trávnikom spätý už od malička a jeho veľká vášeň ho neopustila ani doteraz. Dnes pracuje ako hlavný trávnikár na trnavskej City Aréne. O svojej zaujímavej práci nám porozprával v exkluzívnom rozhovore.

Patrik, akým spôsobom ste sa vlastne dostali na pozíciu trávnikára trnavského futbalového štadióna?

Popri škole som sa zaujímal o pozíciu trávnikára v Ružomberku, keď tam menili trávnik. Ten menila jedna česká firma, s ktorou sa poznám už dlhšiu dobu z kurzov a odborných seminárov, ktoré posledných šesť rokov navštevujem. Keď sme mali stretnutie v Ružomberku, prišla ponuka na prácu v Trnave a neváhal som.

K zeleni a živej prírode máte zrejme už dlhodobo bližší vzťah. Vyštudovali ste dokonca Slovenskú poľnohospodársku univerzitu v Nitre. Lákala Vás vždy práve takáto práca?

Áno k zeleni mám veľmi blízko. Táto práca ma lákala už ako malého chlapca, keď môj otec hospodáril na ihrisku v Terchovej. Tam som tomu privoňal a postupne som sa staral o trávnik už aj ja a to od mojich 14 rokov. Moje štúdium bolo prirodzene vyústené záujmu i keď priebeh štúdia nenaplnil dostatočne moje predstavy, preto ak som chcel vedieť viac, musel som ísť mimo republiky a informácie hľadať tam.

zdroj: archív Patrik Kováč
zobraziť fotogalériu (5 fotiek)

Aké boli Vaše prvé dojmy keď ste sa po prvýkrát ocitli na posvätnej zelenej pôde novučičkého štadióna v Trnave?

Dojmy boli pekné, no kopec práce predo mnou. Čakalo ma tam veľa nového, veci s ktorými som sa dovtedy nestretol, čiže to bola pre mňa veľká výzva.

Čo všetko je náplňou Vašej práce?

Zodpovednosť za pripravenosť a stav hracej plochy, od kosenia, cez zatláčanie, rozbory pôdy, či riešenie prípadných zdravotných problémov trávnika. Starostlivosť o trávnik v našej City Aréne je veľmi rozsiahla téma.

Patrik, ako vyzerá Váš bežný pracovný deň?

Ani jeden deň nie je bežný. Veľkú úlohu tu zohráva najmä počasie, podľa ktorého sa riadime či budeme kosiť, postrekovať atď. Tu neexistuje žiadny rozvrh, maximálne na dva dni dopredu.

Trávnik na trnavskom štadióne má parametre európskeho veľkoklubu. Zmes, po ktorej behajú futbalisti je vraj to najlepšie čo je zatiaľ vyšľachtené...

Áno, ale stále prichádzajú nové a lepšie odrody.

Ako často je potrebné trávnik kosiť a na koľko centimetrov ho kosíte?

Výška trávnika je 28 mm. To ako často ho kosíme záleží od počasia, ročného obdobia, vtedy kedy si to tráva vyžaduje, no keď sme v plnom raste, kosíme ho takmer každý deň.

Ako je to v prípade zavlažovania trávnika?

To je ďalšia zložitá téma. Na štadióne neprúdi vzduch ako vonku, priestor je tu uzavretý a je tu dosť tienistých miest od tribún, takže každá lokalita trávnika musí dostať toľko vody, koľko si práve vyžaduje. Neexistuje presný plán.

zdroj: archív Patrik Kováč
zobraziť fotogalériu (5 fotiek)

Akú starostlivosť si vyžaduje trávnik v lete a akú v zime?

Starostlivosť je stále na sto percent, nič sa nemôže zanedbať, lebo všetko by ma to mohlo neskôr dobehnúť. Je nutné dávať pozor na choroby, hnojenie, kosenie a v čase chladných dní aj na vyhrievanie.

Ani trnavský trávnik neobišli už spomínané choroby. O aké konkrétne išlo?

Žiaden trávnik nie je imúnny, je to predsa živý organizmus. Konkrétne sme mali problém s hubovitými ochoreniami.

Konzultujete stav trávnika i so samotnými hráčmi a trénerom klubu?

Áno, komunikujeme spolu a aj touto cestou by som chcel veľmi pekne poďakovať vedeniu klubu a trénerom za porozumenie a trpezlivosť.

Čo na tejto práci milujete najviac?

Svoju prácu mám veľmi rád, napĺňa ma i keď je to makačka. Kto neverí, nech si to vyskúša!

Vašim veľkým vzorom bol a stále je dnes už nebohý Tibor Tavač, dlhoročný správca trávnika u žilinských „Šošonov“. Ako si na neho spomínate?

Obdivoval som jeho prácu. Dnes robím to čo on, no žiaľ už si nemôžeme vymeniť svoje skúsenosti, čo je veľká škoda. V našom fachu bol jeden z najlepších, ak nie najlepší. Prial som si dostať sa na jeho úroveň, mať také stroje ako on a to sa aj naplnilo.

Pre trávnikára je jeho trávnik doslova posvätnou pôdou. Ako je to vo Vašom prípade, dovolíte naň okrem Vás vôbec niekomu vkročiť?

Pokiaľ to nie je nutné, ani ja sám naň nevstupujem. Ak to urobí niekto iný, nenahnevám sa, no nemám rád, ak niekto znevažuje našu a moju prácu a podceňuje moju profesionalitu, lebo svoju prácu robí na sto percent.

V akej situácii sú naši slovenskí futbaloví trávnikári proti zahraničiu?

Profesia trávnikára sa musí na Slovensku mnohonásobne zlepšiť. Je potrebné dať tejto profesii punc profesionality. To je na pleciach SFZ a klubov, no i súčasných a budúcich trávnikárov aby pochopili, že futbal patrí jednoznačne na živé trávniky a nie na umelé! V zahraničí to už pochopili.