Dave Andreychuk, Eric Lindros, Jeremy Roenick, Curtis Joseph, Pat Verbeek, Paul Kariya. Toto je len zlomok hviezdnych hokejistov, ktorých mená chýbajú v Sieni slávy. Obľúbený zámorský novinár sa zamýšľa nad tým, prečo by sa hokejová smotánka nemala zaobísť bez Mariána Hossu.

Účasť v hokejovej Sieni slávy má podľa mnohých názorov už teraz zabezpečený trojlístok hráčov Chicaga Blackhawks. Ide o nenapodobiteľného kapitána Jonathana Toewsa, ktorý patrí medzi najrešpektovanejšie hokejové osobnosti 21. storočia. Ďalej nasleduje jeden z najtechnickejších a najexplozívnejších útočníkov súčasnosti Patrick Kane a spoľahlivý obranca Duncan Keith. Veľmi pravdepodobné je taktiež zaradenie jedného z najúspešnejších trénerov histórie Joela Quennevillea.

Pri tomto kvartete mien sa okamžite núka otázka, a čo Marián Hossa? Slovenský krídelník tieto debaty znovu pootvoril po skórovaní 500. gólu v NHL, čím sa zaradil medzi elitnú 44-ku hokejistov, ktorým sa to podarilo. Hossa hrá prakticky celú svoju kariéru v tieni ostatných hráčov, prichádza pomaly, vyhýba sa žiaru reflektorov, no výkonnostne sa môže porovnávať s akýmkoľvek iným hráčom.

VIDEO: 500. gól
Mariána Hossu v NHL

Debaty ohľadom možnosti zaradenia Hossu do hokejovej Siene slávy boli vždy búrlivé, čo opisuje vo svojom júnovom článku s názvom „Je Hossa hodný Siene slávy?“ aj známy novinár Sean McIndoe na stránke grantland.com: „Moja skúsenosť je taká, že mnohí ľudia hovoria, že je to jasná vec. Iní tvrdia, že je veľmi rešpektovaným hráčom a spadá do kategórie „Sieň veľmi dobrých,“ no nemá životopis na to, aby si zaslúžil viac,“ tvrdí obľúbený redaktor pracujúci na voľnej nohe.

Trenčiansky odchovanec má za sebou 1240 zápasov v NHL, na konte má 500 gólov a ďalších 593 asistencií, čoskoro pokorí hranicu 1100 bodov, trikrát získal Stanley Cup, vo finále hral päťkrát. V hokejovej Sieni slávy ale hráči, ktorí dokázali dosiahnuť na podobné méty chýbajú – Pierre Turgeon (515 gólov/1327 bodov), Pat Verbeek (522/1063), Keith Tkachuk (538/1065), Dave Andreychuk (640/1338), či Jeremy Roenick (513/1216).

V neprospech slovenského hokejistu hovorí predovšetkým absencia individuálnych trofejí. Hossa skončil v hlasovaní o Calder Trophy pre najlepšieho nováčika NHL druhý a v ďalších sezónach sa už o žiadnu trofej neuchádzal. Viackrát bol adeptom na zisk Lady Byng Trophy pre najslušnejšieho hráča NHL a dlhé roky sa radí medzi najlepšie brániacich útočníkov ligy, no Selke Trophy zvyknú získavať len strední útočníci, na čo rodák zo Starej Ľubovne dopláca.

VIDEO: Prvý gól  Mariána Hossu
v NHL padol pred 18 rokmi

A čo vraví na Hossovu hru zámorský novinár? „Je strašne ťažké premýšľať o jeho nedostatkoch v jeho komplexnej hre. Chlapci, ktorí sledujú štatistiky ho majú radi a aby ste ho skutočne ocenili, musíte sledovať jeho hru. Je stále na oboch stranách klziska, takmer nikdy ho nenájdete mimo pozície alebo urobiť nejakú chybu. Je silný, či už s pukom alebo bez puku – nie je ale tradičným power forwardom, ktorý by rozdával tvrdé hity a zhadzoval by rukavice. Je to jednoducho chlap, na ktorého je radosť sa pozerať. A jeho spoluhráči stále hovoria o tom, ako milujú hru s ním – hovoria o ňom s veľkým zápalom.“

McIndoe ale zároveň pripomína, že v neprospech Hossu môže hovoriť fakt, že nikdy nebol ťahúňom svojho tímu a vedľa seba mal stále lepších a hviezdnejších spoluhráčov – v Ottawe to bol Daniel Alfredsson, v Atlante Iľja Kovaľčuk, v Pittsburgu Sidney Crosby s Jevgenijom Malkinom, v Detroite Pavel Dacjuk, Henrik Zetterberg a Nick Lidström a v Chicagu to sú spomínaní Jonathan Toews, Patrick Kane a Duncan Keith.

Známy glosátor, ktorý píše krátke vtipné komentáre o hokejovom dianí pod názvom „Down Goes Brown“ je napriek nie najpresvedčivejšími zamysleniami nad tým, prečo by mal byť Hossa uvedený do Siene slávy presvedčený o tom, že „Demi-god“ (Poloboh), ako ho v Chicagu mnohí prezývajú, medzi hokejovú smotánku patrí a má na to jednoduché zdôvodnenie: „Na papieri nemám rád jeho argumentáciu. Ale je tu ešte jedna vec: Ak sa ľudí pohybujúcich sa v hokejových kruhoch kedykoľvek opýtam na Hossu, ich oči sa rozžiaria. Sú z neho unesení. Myslím si, že úroveň rešpektu voči jeho hre a osobe môže byť rovnako vysoká ako ku akémukoľvek inému aktívnemu hráčovi. Moja predpoveď znie, že jeho kandidatúra vytvorí tony debát a rôznych názorov oboch strán a bude to zábavné. No v konečnom dôsledku, stavím sa, že výberová komisia bude pamätať, že to nie je Ofenzívna Hokejová sieň slávy, ale že je to Hokejová Sieň slávy a hokej na oboch stranách klziska. Myslím si, že sa tam dostane na prvý pokus a nikto nemihne ani okom.“