Kým počas tejto sezóny v zahraničí už traja naši hlavní tréneri boli odvolaní, na Slovensku sme troch cudzincov naopak prijali. Kedy treba vyhadzovať legionárov?

Komentár Filipa Chudého

Slovenské médiá tento týždeň prakticky do jedného hlásili, že vo Fortuna lige sa po 12. kole udiala už štvrtá trénerská zmena. Pri všetkej úcte, vzhľadom na minulosť, sa slovíčko už malo vynechať, resp. sa mohlo použiť namiesto neho slovo len, veď napr. v minulej sezóne ešte neskončila ani prvá tretina súťaže a polovica ligových mužstiev už mala iných trénerov.

No v tejto chvíli nie je dôležité, koľko tých trénerských zmien bolo, ale čo majú všetky, v tomto prípade štyri, spoločné. Každá z nich sa totiž dotkla nejakým spôsobom zahraničných trénerov. Hneď po úvodnom kole to zabalil v Senici v lete prichádzajúci Čech Aleš Čvančara, ktorého vraj dočasne, nahradil tréner brankárov Miroslav Mentel. To bola pre Záhorákov vlastne dobrá správa, lebo kto nechce dať klubu všetko, ten mu nepomôže. Neskôr v Slovane cudzinca menil cudzinec, no a v priebehu týždňa sa Prešov a Dunajská Streda zbavili funkcie mladých Slovákov a prišli skúsení cudzinci.

Príchod zahraničných trénerov do našej najvyššej súťaže je vítaný, ale len za predpokladu, že budú lepší ako domáci, legionárske pravidlo sa totiž dotýka nielen hráčov. V tejto chvíli sú traja, čiže štvrtina trénerských flekov patrí cudzincom, čo je taký hraničný pomer, ale ešte to hranu únosnosti neprekročilo, aj slovenskí tréneri sa majú stále kde realizovať a viacerí to robia dobre.

Súčasné legionárske trio ešte ťažko hodnotiť. Keď prišiel Srb Ivan Vukomanovič do Slovana, napísali sme, že mu dávame sto dní na realizáciu, no a tie ešte neprešli. Potenciál síce naznačil, ale ešte so súdmi počkajme. K Rakúšanovi Günterovi Kronsteinerovi nemáme čo povedať, keďže na lavičke Prešova ani len nesedel a kto vie, kedy bude. Rumun s maďarským menom trénersky podkutý v Nemecku, takto by sa dal charakterizovať Csaba László. Nový tréner Dunajskej Stredy je na našu ligu naozaj veľkým menom, pretože niekto, kto viedol okrem iného ako hlavný tréner dve reprezentácie a má dva honory tréner roka z dvoch rôznych krajín, k nám naozaj len tak nechodí. Lenže niečo iné je životopis a niečím úplne iným môže byť realita.

Zahraničným trénerom v našej lige treba držať palce, aby jej nejakým spôsobom pomohli, no zároveň musíme byť ostražití a na nich prísni. Za každých okolností musia byť totiž lepší ako domáci tréneri, ak nebudú, netreba čas ich zotrvania na lavičke zbytočne predlžovať. Toto je totiž profesionálny futbal a v ňom sa hrá o výsledky, nie o pivo a párky.

Ani s našimi trénermi mimo slovenských hraníc sa zbytočne nekašlú. Viď čerstvé príklady z tejto sezóny, Juraj Jarábek dostal padáka v Gruzínsku, Michal Hipp bol degradovaný v Jihlave a Zdenko Frťala dostal padáka v Jablonci. Všade to nejakým spôsobom nešlo, ako si tamojší kluboví funkcionári predstavovali, preto je úplne logické, že trénerov legionárov sa zbavili a nemôžeme im to mať za zlé. No rovnako by to malo fungovať aj u nás, pretože často sa stáva, že zahraniční tréneri sú na Slovensku chránená zver a strieľa sa do nich až keď je to nevyhnutné. Ak budú zahraniční tréneri lepší ako domáci, držme si ich, ak horší, nemajú tu čo robiť.