Ján Kozák sa nie príliš pozitívne vyjadril na adresu prestupu Róberta Maka, čo nenechalo chladného jeho agenta a máme tu ďalšiu zbytočnú kauzu. Na čo to bolo dobré?

Komentár Filipa Chudého

Prvý zraz slovenskej futbalovej reprezentácie v tomto roku najviac ovplyvnila kauza Stoch, ktorú zvýraznil Kuckov status. Druhý zraz okorenil nielen Weissov pobyt za mrežami, ale aj riešenie reprezentačných odmien. A to sú len vrcholy, pretože ďalších drobností, ktoré narúšali koncentráciu slovenskej reprezentácie bolo viac.

Preto sme pevne dúfali, že tretia reprezentačná akcia prebehne hladko, všetci sa budú sústrediť len na futbal a začne sa vracať tá pozitívna atmosféra, ako v minulej kvalifikácii. Sám reprezentačný tréner Ján Kozák povedal, že potrebujú na prácu predovšetkým pokoj a kedy boli všetci v hlavách nastavení len na futbal, sme na tom v tejto chvíli v kvalifikácii lepšie. Preto je trochu zarážajúce, že sám urobil niečo, čo prípadnú pohodu môže narušiť.

Spochybňovať prestup Róberta Maka do Zenitu Petrohrad v čase nedlho po jeho realizácii a vo chvíli, keď ešte v klube poriadne nehráva, na to Kozák ako reprezentačný tréner právo má. Pričom tu treba zdôrazniť, že v auguste Kozák len vyjadril svoj názor na novinársku otázku týkajúcu sa prestupov jeho zverencov. No zopakovať to o dva mesiace neskôr, keď Makovi sa aj v silnej konkurencií svetových hráčov darí, navyše to bol hlavne on, kto nás proti Škótsku udržal v reálnej postupovej hre o Rusko, nehovoriac o tom, že poriadnych krídiel máme ako šafranu, to už zaváňa prvým výkopom vlastného hrobu.

Žijeme v slobodnej futbalovej krajine, preto Kozák môže vysloviť svoj názor, ale ako reprezentačný tréner by si mal dvakrát premyslieť, čo vypustí do sveta. Ak sa pozrieme na to trénerskými očami, Kozák má určite v niečom pravdu a Mak išiel do určitého rizika. Ale na čo je dobré verejne riešiť hráča, ktorého potrebujeme, pritom on aktuálne ako jeden z mála našich hráva a presadzuje sa v špičkovom svetovom klube?

Ťažko čakať, že práve takto by sa dal vyhecovať k ďalšiemu parádnemu výkonu, hoci radi by sme sa mýlili. Pravdepodobnejšie je to, že tréner si iba prinajlepšom trochu podkope dôveru u hráča, prinajhoršom by ju úplne stratil. No veríme, že obaja si to vysvetlia medzi sebou a obe strany vytvoria súdržný celok.

Áno, Mak si vybral ťažšiu cestu, ale je to jeho kariéra, pričom my môžeme byť len radi, že hráva v takom kvalitnom klube. Síce určite budú tlaky na to, aby hrávali ruskí reprezentanti, ale aj to môže nášho krídelníka posúvať vpred, pretože potom bude musieť týždeň čo týždeň dokazovať kvalitu, aby mohol hrať. A to je situácia, akú zažíva hráč, tobôž legionár, v každom veľkoklube.

Ak sa nevytvorí v národnom tíme pohoda, ako bola v predchádzajúcom období, ťažko môžeme pomýšľať na úspech, čo si musia uvedomiť všetci. No pohoda sa nevytvára tak, že si budeme sami vytvárať nezmyselné kauzy a preskakovať polená, čo sme si stihli sami pod nohy hodiť.