Main Content

V Tomekovi vidia jednotku Philadelphie. Tréner kvôli nemu odložil oslavu manželky

piatok, 11. november 2016 16:24 | Autor: Dávid Lech

V Tomekovi vidia jednotku Philadelphie. Tréner kvôli nemu odložil oslavu manželky
V Tomekovi vidia jednotku Philadelphie. Tréner kvôli nemu odložil oslavu manželky | zdroj: Instagram

Už ako trojročný kreslil brankárske masky a tréner Philadelphie neváhal presunúť narodeninový večierok svojej manželky len z toho dôvodu, aby sa s ním stretol. Od malička to Mateja Tomeka ťahalo do brány a vďaka veľkému talentu má veľmi sľubné vyhliadky do budúcnosti.

Slovenský talentovaný brankár Matej Tomek sa po ročnej pauze zapríčinenej zranením vracia na ľad. V sezóne 2014/2015 tímu Topeka Roadrunners v NAHL vychytal v 33 dueloch 24 víťazstiev, udržal si 92,8% úspešnosť zásahov, inkasoval len 1,83 gólov na zápas a bol vyhlásený za najlepšieho brankára ligy. Na ľade priam exceloval a všimli si to predstavitelia Philadelphie Flyers, ktorí ho vlani draftovali v treťom kole z celkovej 90. pozície.

Je to splnený sen. Každé dieťa sníva o tom, že bude hrať v NHL a hoci vám to draft automaticky nezaručuje, je to dobrý začiatok. Je mi veľkou cťou byť súčasťou organizácie Philadelphie Flyers, tvrdí Tomek. A má na to aj svoje dôvody. Súčasný tréner pensylvánskeho klubu Dave Hakstol je nadšený z toho, že má v organizácii slovenského brankára. Za všetko hovorí situácia z minulosti, keď bol Hakstol ešte trénerom University of North Dakota a o Slováka mal veľký záujem.

Po tom čo sa mladý Slovák rozhodol odísť z NAHL a upísať sa spomínanému univerzitnému tímu, Hakstol neváhal preložiť oslavu narodenín svojej manželky o niekoľko hodín, len aby mohol nášho brankára privítať vo svojom tíme. 191 centimetrov vysoký brankár má priazeň kouča „letcov,“ ktorý v ňom vidí svoju budúcu brankársku jednotku. Tomek je prototypom moderného vysokého brankára s veľmi dobrou pohyblivosťou a pozičnou hrou. Aby si ale splnil svoj detský sen o NHL, potrebuje si prejsť ešte dlhou cestou.

Po prestupe na univerzitu si poranil slabiny a kvôli pretrvávajúcim zdravotným problémom neodchytal v minulej sezóne ani jeden zápas. Z hľadiska sledoval výkony svojho tímu, ktorý dokráčal až k celkovému víťazstvu v národnej súťaži. „Nemohol som celý rok hrať kvôli zraneniu z prípravy. Napriek tomu som bol ale veľmi šťastný za svoj tím. V šatni sa vytvorila skvelá partia chlapcov, ktorí dokázali po šestnástich rokoch nášho programu zvíťaziť v národnej lige. Hoci som nehral, bola to pre mňa dobrá prvá skúsenosť s univerzitným hokejom,“ vysvetľuje v rozhovore pre oficiálnu stránku čoraz blížiacich sa juniorských MS v hokeji 2017 worldjunior2017.com.

Pre portál IIHF si zaspomínal aj na svoje hokejové začiatky. „Moje prvé spomienky na hokej sú také, že som vstával vždy veľmi skoro ráno a v mojom rodnom meste som s otcom šiel do haly, kde hrá teraz tím KHL Slovan Bratislava. Pamätám si na to všetko len matne, no viem, že som s hokejom začal po víťazstve našich hokejistov na MS 2002. Vtedy bol v našej krajine veľký hokejový „boom“ a každý chlapec i dievčatá chceli vtedy hrať hokej. Ja som bol jedným z nich.

Tomek hokejovo vyrastal v Bratislave, no vo viacerých kluboch. Prvé hokejové základy dostal v Slovane, no neskôr sa presťahoval do miestneho tímu Hoba Bratislava, aby sa v dvanástich rokoch opäť vrátil k „belasým.“ Postupom času sa vypracoval v jedného z najtalentovanejších slovenských brankárov súčasnosti. Zachytal si za slovenskú „osemnástku“ na MS do 18 rokov v roku 2014 a rozhodol sa odísť do Severnej Ameriky, kde sa po roku vydal na cestu univerzitného hokeja. S jeho rozhodnutím boli veľmi spokojní aj jeho rodičia, ktorí ho v štúdiu popri hokeji veľmi podporujú. Kariéra hokejistu totiž netrvá večne a vždy je mať dobré pripravený plán B.

Slovák sa v mladosti videl v legendárnom Martinovi Brodeurovi, v súčasnosti obdivuje výkony Bradena Holtbyho, Careyho Pricea, Tuukku Raska a, samozrejme, svojho krajana Jaroslava Haláka. Ako sa vôbec dostal k brankárskemu remeslu? „Existuje o tom niekoľko príbehov. Mama, otec i ja máme rozdielne príbehy o tom ako som sa stal brankárom. Otec vždy tvrdí, že počas tréningu som si jednoducho čupol do brány a chytal som. Rozhodol sa tak kúpiť mi brankársku výstroj. Mama vraví, že keď som mal tri roky, kreslil som si brankárske masky, takže to bolo asi niečo, čím som chcel byť už odmalička.

Hokej ale nebol jediný šport, ktorý ho zaujímal. Venoval sa aj plávaniu, no keď dospel do času, kedy si musel vybrať, vyhrala najrýchlejšia kolektívna hra sveta. Z malého chlapca vyrástla mladá hviezda s veľkým potenciálom, ktorá má po ročnej pauze smelé vyhliadky pre nový ročník: „Chcem byť brankárom číslo 1 vo svojom tíme. Vlani som sa tiež nedostal kvôli zraneniu na juniorské MS, takže účasť na svetovom šampionáte a post jednotky v University of North Dakota sú mojimi hlavnými cieľmi,“ povedal pre iihf.com 19-ročný talent, ktorý sa zrejme o pozíciu jednotky v národnom tíme do 20 rokov pobije s Adamom Húskom, ktorý bol pre zmenu draftovaný organizáciou New Yorku Rangers.