Vyše mesiac od skončenia Svetového pohára 2016 sa Jaroslav Halák ešte raz vrátil k úspešnému turnaju. Slovák opísal to, ako to vyzeralo v kabíne Európanov a zaspomínal si na niekoľko kľúčových momentov, ktoré ho presvedčili, že „nemožné neexistuje.“

Jaroslav Halák prežil v septembri jeden z najväčších úspechov svojej kariéry. Na Svetovom pohári doviedol výbornými výkonmi v bráne podceňovaný Tím Európy až do samotného finále a teraz, po vyprchaní všetkých emócií a šťastia, zavalený povinnosťami brankára NHL, sa s hokejovými fanúšikmi podelil o svoje dojmy a pocity z tohto turnaja.

„Boli momenty, keď som počas finále Svetového pohára 2016 pred dvomi mesiacmi nedokázal uveriť tomu, kde stojím a čo vidím. Vôbec som tomu nemohol uveriť. Pre brankára je totiž veľmi dôležité to, čo sa deje okolo neho. A tak som si stál v bránkovisku a viete, čo ma obklopovalo? Videl som mojich spoluhráčov z Tímu Európy: piatich krajanov Slovákov, šiestich Nemcov, štyroch Švajčiarov, troch Dánov, jedného Rakúšana, jedného Francúza, jedného Nóra a jedného Slovinca. A videl som ich v rovnakej farbe. Všetky tieto rozdielne národnosti bojovali proti Kanade o víťazstvo,“ rozpísal sa pre populárnu stránku theplayerstribune.com.

Halák zdôrazňuje, že tieto jeho myšlienky boli veľmi krátke. Ako brankár totiž musel všetku svoju pozornosť venovať kanadským hráčom, ktorí ako tvrdí „v tíme nemali štvrtú formáciu.“ Slovenský brankár sa so spomínanými spoluhráčmi z iných národov zúčastnil veľkolepého finále obnoveného turnaja. V ňom siahal na veľký úspech, o ktorý by si samotné vymenované krajiny nikdy nezahrali.

„Tím Európy bol zložený z mnohých hráčov z ôsmich rôznych krajín. Každá krajina má niekoľko úžasných hokejistov, no nie toľko ako Švédsko, Rusko či Kanada. Hrať finále proti Kanade bolo pre nás ... jednoducho niečo, čo by sa nikdy nestalo... V tom čase sme boli šťastní. Nevyhrali sme síce turnaj, ale mali by sme byť hrdí na náš tím. To, čo sme dosiahli bolo ''cool''.“

Pred turnajom nikto nepredpovedal Tímu Európy taký veľký úspech. Zverenci Ralpha Kruegera boli považovaní za najväčších outsiderov Svetového pohára. Keď Halák dorazil na prvý tréning do Quebecu, po ľade sa preháňalo len desať hokejistov – zvyšok totiž bojoval v Európe v olympijských kvalifikáciách.

O pár dní na to sa zo súperov stali spoluhráči zdieľajúci jednu šatňu. Takmer nik sa s nikým nerozprával. „Nebolo to preto, že sme sa nemali radi. Dôvodom bol fakt, že sme sa dobre nepoznali,“ vysvetľuje bratislavský rodák. Keď sa premiestňovali autobusom do arény, všetci hráči sedeli v autobuse usporiadaní podľa národnosti. V rovnakom zložení navštevovali aj reštaurácie. Hráči tvorili jeden tím len navonok. Nastal však moment, ktorý spojil všetkých hokejistov v jeden celok: „Na začiatku sme každý hovorili svojimi jazykmi. No rýchlo sme všetci začali hovoriť nám najbližším jazykom: hokejom. Je skutočne úžasné ako dokáže dať hokej ľudí dohromady.“

Až prišla tvrdá lekcia od Tímu Severnej Ameriky. Na Tím Európy v prvých dvoch prípravných zápasoch doslova vybehli, ukázali obrovskú rýchlosť a zručnosť a zvíťazili 4:0 a 7:4. „Naše zlepšenie prišlo vďaka trénerom Ralphovi Kruegerovi, Paulovi Mauriceovi a Bradovi Shawovi. Po prehre so Severnou Amerikou 4:0 v prvom prípravnom zápase nás tréneri vzali do miestnosti, kde sme si prezerali video. Nevedeli sme, ako budú reagovať. No tréneri urobili niečo skvelé – ukázali nám pozitíva zápasu. Nevyberali hráčov. Ukázali nám systém, ktorí nám mal priniesť úspech.“

Tím Európy sa systém veľmi rýchlo naučil. Už v druhom prípravnom stretnutí strelil štyri góly. Dostal síce sedem, no atmosféra v kabíne neustále naberala na obrátkach. „Vy ste to pravdepodobne nemohli vidieť, ale tie prehry nás spojili.“ A v treťom prípravnom zápase prišlo nečakané vysoké víťazstvo nad Švédskom v pomere 6:2. „Po tomto zápase bolo v kabíne množstvo zábavy. Veľmi veľa smiechu a úsmevov,“ spomína si brankár New Yorku Islanders.

,,Musím povedať, že Mats Zuccarello bol najzábavnejšou osobou v tíme. Doteraz sa smejem len pri predstave na to, čo rozprával a robil. Veci, ktoré niekedy vyšli z jeho úst... boli proste zábavné. Len pohľad na 171-centimetrového Zucca, ktorý stál vedľa vášho krajana Zdena Cháru, ktorý meria 206 centimetrov, bol smiešny.“

Vzápätí sa ale Halák s plnou vážnosťou pozastavil pri osobe Zdena Cháru: „Mnohí ľudia, ktorí vidia Zdena si myslia „Oh, ten chlap musí byť „tvrďas,“ je tak vysoký.“ Poznám Zdena dlho a je to chlap, s ktorým sa veľmi dobre vychádza. Nemá správanie superstar. Pamätám si na svoje prvé MS v hokeji, mal som 21 rokov a Zdeno bol v tíme. Bol skvelým lídrom už vtedy.“

Postupom času sa hráči medzi sebou zblížili. Už sa nerozprávali len medzi svojimi krajanmi a počas Svetového pohára sa v Tíme Európy vytvorilo mnoho nových priateľstiev. Ďalší priebeh turnaja je známy. Cenné víťazstvá nad USA a Českom i záverečná prehra s Kanadou v základnej skupine. V semifinále prišla ďalšia nečakaná výhra nad Švédskom, ktorou sa Tím Európy posunul do finále.

„Ľudia sa ma stále pýtajú: Ako ste to dokázali? Čo ste robili? Ako ste sa mohli dostať do finále? Ja im odpovedám: Len sme hrali hokej a bavili sa ním. Mali sme vlajku našej krajiny na ramenách a tiež sme mali európske E na hrudi. Boli sme jeden tím a na tom nám najviac záležalo.“

Koniec príbehu je všetkým známy. Tím Európy síce odolával, no na hokejovú veľmoc z Kanady nestačil a po finálových prehrách 1:2 a 1:3 obsadil na Svetovom pohári 2016 konečné druhé miesto. Jaroslav Halák na tento turnaj tak skoro nezabudne, čo potvrdil aj vyjadrením, že sa svojej masky a výstroje zo Svetového pohára tak skoro nezbaví. Užil si každú jednu chvíľu strávenú v Tíme Európy.

„Áno. Kanada vyhrala turnaj, ale to, čo sme dokázali my... Bola to zábavná jazda. Stále si myslím, že by sme mali byť hrdí na to, čo sme dosiahli. Ak vám niekedy niekto povie „to je nemožné,“ nepočúvajte ho. Pretože pár hokejistov z ôsmich malých krajín sa dostali do finále Svetového pohára. A náš tréner je prezidentom futbalového klubu Southampton F.C.! Pozrite sa na to a poviete, všetko je možné,“ dodal pre theplayerstribune.com skúsený brankár, ktorý nezabudol opäť zopakovať, že na Svetový pohár 2016 nikdy nezabudne. Hrať na ňom bola pre neho obrovská česť a skúsenosť, na ktorú bude pamätať po zvyšok svojho života.