Slovenskí futbaloví reprezentanti skvelým výkonom snáď definitívne zavreli ústa všetkým pochybovačom. Túto vojnu vyhrali, no musia takto pokračovať, aby vyhrali aj ďalšie.

Komentár Filipa Chudého

Po dvoch prehrách na úvod kvalifikácie dostali naši futbalisti na krk pomyslený nôž. Už pred súbojom so Škótskom sme vedeli, že ak zaváhame, stratíme reálnu šancu na postup do Ruska. Tieto isté slová vlastne platili aj pred súbojom s Litvou, pričom už teraz hovoríme, že v podobnom duchu sa budú odvíjať aj naše dva najbližšie kvalifikačné zápasy na pôdach Malty a Litvy. Ak na jar nepridáme ďalších šesť bodov, budúca futbalová jeseň bude, čo sa týka postupovej otázky, veľmi ťažko pre nás zodpovedateľná. A hoci sa musíme pozerať dopredu, teraz si predovšetkým vychutnajme súčasnosť.

Veľa Slovákov si do našej reprezentácie koplo ešte pred kvalifikáciou, pričom minimálne v polovici prípadov to bolo neoprávnené, za zvyšok si môže reprezentácia sama. Urobilo sa veľa chýb, a to na všetkých stranách, preto dve prehry boli logickým vyústením situácie. Niečo také by pochovalo veľa reprezentačných mužstiev, no náš národný tím ukázal, že už nepatrí do európskeho suterénu, resp. priemeru, ale patrí medzi poprednejšie tímy. Nie náhodou sa dostal medzi 16 najlepších starého kontinentu.

Poraziť húževnatých Škótov 3:0, pričom rozdiel v kvalite hráčov bol na trávniku evidentný, a následne dať štvorku dovtedy neporazeným Litovčanom, to jasne svedčí o sile našej reprezentácie. Niekto síce môže povedať, že súperi boli slabí, no skôr by sme mali hovoriť, že to naši boli takí dobrí, až súperi pri nich vyzerali slabo.

Samozrejme, netreba zbytočne prechvaľovať, ale tieto víťazstvá nemôžeme ani podceňovať. Veď hlavne proti Litve v prvom polčase sme ukázali svetovú futbalovú tvár, čo nemôže poprieť nikto. Najlepšie o tom svedčia naše prvé dva góly.

Prvý padol po desiatich prihrávkach, keď si loptu vymenilo sedem našich hráčov a skvelú kombinačnú akciu zakončil hlavou Nemec. Druhá naša gólová akcia bola ešte úchvatnejšia. Tá bola na deväť prihrávok a lopty sa dotklo šesť našich hráčov. Začala na pravej strane obrany u Pekaríka, diagonálne sa lopta dostala cez Weissa k Makovi, zapojil sa Hamšík, Mak presunul ťažisko na Nemca, ten parádne sklepol na Kucku, ktorý trhal sieť. Takýmito parádnymi akciami by sa chváli v každom mužstve sveta. V týchto prípadoch sa neukázala slabosť súpera, ale naša genialita. Takto by sme rozobrali hociktorú obranu.

Naši chlapci proti Litve ukázali, že oni sú stále to najlepšie, čo máme. Prečo by sme mali rozbíjať zohratý a stále fungujúci tím? Vlastne prvýkrát počas kvalifikácie sme hrali prakticky s tým najsilnejším, čo máme a hneď sa to prejavilo. Keď disponujeme roky zohratou defenzívou, treba ju využívať dovtedy, dokým sa dá. Keď máme Weissa, treba ho dať hrať vždy atď.

Kto už odpisoval naše futbalové hviezdy, ten poriadne narazil a odpoveď dostal na ihrisku. My sme takú hlúposť neurobili.

Túto vojnu s neprajníkmi naši chlapci vyhrali, a to na radosť skutočného futbalového Slovenska. Tá naozajstná sila sa v našej reprezentácii prebudila, čo je len dobre, pretože nás čaká ešte nielen kvalifikačná vojna o Rusko, ale našich reprezentantov aj vojna o priazeň, akú mali predtým. A tú vyhrajú iba tak, ak budú v pozitívnom zmysle takí frajeri nielen na ihrisku, ale aj mimo neho.