Slovenská reprezentácia uzavrela kapitolu s názvom 2016. Aký úspešný vlastne tento rok pre nás bol a kam sa v našej futbalovej histórii zaradil?

Komentár Filipa Chudého

Aj keď ešte zostávajú do konca futbalového roka na Slovensku štyri kolá Fortuna ligy a dva zápasy Slovnaft cup-u, reprezentačná kapitola je pre rok 2016 uzavretá. Ak by sme to zobrali len z hľadiska zápasov, potom pozostávala až zo 14 kapitol, čo je vyrovnaný slovenský rekord, keďže už len v roku 1999 sme hrali toľko stretnutí. Lenže ani zďaleka rok 2016 nebol len o súbojoch na trávnikoch.

Odohralo sa v ňom totiž oveľa viac, priznajme si, že nie len pozitívneho. Hlavne po Eure, pričom to začalo už v samotnom lietadle, sa spustila vlna, ktorá zmietla veľa dobrého, no našťastie, sa ju v stále pomerne krátkom čase podarilo zastaviť, teda aspoň chceme tomu veriť. Či je to naozaj tak, to overí až blízka budúcnosť, ale už viac-menej spätá s rokom 2017.

Rok 2016 bol pre slovenský reprezentačný futbal výnimočný, keďže len druhýkrát sme sa predstavili na veľkom podujatí. Už príprava na Euro naznačila, že na francúzskych štadiónoch vôbec nemusíme byť do počtu, aj keď to sme vedeli vlastne aj predtým.

V piatich prípravných dueloch sme neprehrali, a to sme čelili trom účastníkom Eura, pričom na pôde úradujúcich majstrov sveta z Nemecka sme vyhrali. Hlavne tento výsledok, aj keď sa zrodil len v príprave, je veľmi cenný, dokonca sa nebojíme napísať, že jeden z najcennejších v histórii nášho futbalu. Pretože pri všetkej úcte k ostatným, Nemecko je aktuálne v reprezentačnom futbale najlepšie a prežíva jedno z najkrajších futbalových období vlastnej histórie.

Účasť na Eure bola pamätná, hovorilo sa o päťciferných číslach, čo sa týka počtu slovenských fanúšikov na francúzskych tribúnach počas zápasov. Nikdy také početné výjazdy v slovenskom športe, nielen futbale, neboli, navyše je otázne, kedy ešte budú, ak vôbec. Čo sa týka športovej stránky, chýbala nám čerešnička na torte a dovolíme si napísať, že sme si ju prehrali hneď proti Walesu. Ak by sme ten duel zvládli, mohli sme sa dostať aspoň o kolo ďalej, veď Wales sa následne rozbehol až do semifinále. Takto sme museli osemfinále ukopať, pričom na nás vyšla smrtiaca časť pavúka s kvalitatívne najlepším mužstvom Eura Nemeckom.

Následná rany už otvárať nebudeme, nech sa pekne zahoja. Čo sa týka kvalifikácie, na nej nielen nám vadia dve prehry na úvod. S jednou by sa nám zimovalo lepšie, bez prehry ešte lepšie. Ale ak nás to nebude stáť postup, za rok si ani nespomenieme, že sme takého problémy so štartom kvalifikácie mali.

Ak sa spätne pozrieme na reprezentačný rok 2016, v žiadnom prípade nemôžeme byť sklamaní, aj keď niečo málo na vylepšenie nálady by sme si vedeli predstaviť. No ak to zoberieme z pohľadu toho, kde sa Slovensko vo futbalovej hierarchii nachádza a čo sa pre futbal v našej spoločnosti robí, vlastne musíme byť nadšení z toho, koľko futbalovej radosti sa nám v tomto roku dostalo. Veď išlo o jeden z najúspešnejších rokov našej samostatnej futbalovej histórie, na ktorý si radi spomenieme aj s odstupom času.