Svoje narodeniny oslavuje dvakrát do roka. Okrem júlového dátumu narodenia vždy oslavuje aj 21. november – práve v tento deň v roku 2005 sa druhýkrát narodil. Českému hokejistovi v NHL sa zastavilo srdce a podľa vlastných slov „na 30 sekúnd umrel.“ Teraz zachraňuje ďalšie životy, podarilo sa mu od smrti odvrátiť už ďalších 16 ľudí.

Bolo 21. novembra 2005, do konca prvej tretiny zápasu medzi Detroitom Red Wings a Nashvillom Predators ostávalo sedem a pol minúty. Český bek „červených krídel“ Jiří Fischer prichádza na striedačku a neočakávane nekontrolovateľne padá na ľad. V ten moment postihla českého hokejistu atrioventrikulárna fibrilácia, čo je stav, kedy sa srdce chveje, no nebije. Od náhlej smrti ho zachránil len duchaprítomný zásah lekárov.

„Najťažšie je po takejto udalosti vybudovať si sebavedomie, že sa to nestane znovu. Aby človek nemal neustále strach. Pán Boh zaplať, ja som prežil. Na druhú stranu, už to pre mňa nie je tak horúca a aktuálna vec ako predtým,“ vysvetľuje v obsiahlom rozhovore pre isport.blesk.cz.

Napriek odstupu jedenástich rokov sa mu pri spomienke na tento moment hrnú slzy do očí. Po kolapse sa ale neuzavrel a pred médiami o srdcovo-cievnych problémoch hovorí veľmi otvorene. Napriek tomu situáciu nezľahčuje a 21. novembra si stále pripomína svoje druhé narodenie.

„Určite v tomto smere patrí moje poďakovanie. Úprimné. Za to, že tu vôbec ešte som... Človek si to v takej situácii zrovná v hlave. Mal som každopádne veľké šťastie. Všetky veci v živote si teraz viac vážim.“ Priamo na striedačke mu pomohli lekári Doug Plagens a Tony Colucci. Vďačný je im dodnes.

„Prvých pár rokov sme to prežívali intenzívnejšie. Schádzali sme sa s doktormi, ktorí mi zachránili život. S Dougom Plagensom a hlavne Tonym Coluccim. Teraz si každý rok zavoláme, poďakujem im. Som veľmi rád, že práve oni boli zamestnaní organizáciou Detroitu Red Wings, pretože nie v každom klube NHL by som prežil,“ vysvetľuje Fischer, ktorého zachránil fakt, že na štadióne mali k dispozícii defibrilátor.

„Na tridsať sekúnd som umrel,“ spomína si. Pred ním o život po srdcovom kolapse prišli Sergej Žoltoks či veľký talent ruského hokeja Alexej Čerepanov. Fischer tak mal obrovské šťastie v nešťastí. Stretnutie s doktorom Coluccim je tak pre držiteľa Stanley Cupu z roku 2002 veľmi emocionálne. „Vždy, keď sa vidíme, máme obaja pohľad očí, ktorý hovorí sa všetko. Som mu vďačný, že vďaka nemu som stále medzi živými...“ a zamyslene dodáva: „Zo svojej lekárskej praxe je zvyknutý, že denne zachraňuje životy, ale nie každý deň to urobí kamarátovi.“

Z osudného zápasu si veľa nepamätá. Posledný moment pred kolapsom má ale živo v pamäti. Šiel na striedačku a chcel si sadnúť, potom sa zobudil až v nemocnici. O desať mesiacov od nehody sa Fischerovi a jeho vtedajšej manželke Avery narodil druhý syn Lukáš. Po úraze sa ale český hokejista, ktorý bol nútený ukončiť aktívnu kariéru, dlho trápil. Práve jeho manželka mu pomohla v rýchlej rekonvalescencii a prinútila ho začať pracovať. Doma sa totiž utápal v strachu z ďalšieho kolapsu.

Napriek tomu ich manželstvo nevydržalo a rozviedli sa. Rodák z Horovic má v dôvode jasno: „Naučil som sa jednu vec. Manželky chcú mať partnerov doma a keď človek stále len cestuje po svete, nie je to jednoduché... To si musí uvedomiť každý, kto chce pracovať v hokeji na najvyššej úrovni."

Spoločne si ale prešli ťažkými chvíľami vrátane inkriminovaného momentu zo zápasu s Nashvillom, preto je medzi nimi stále silné puto a medzi sebou vychádzajú veľmi dobre. Fischer rešpektuje nového manžela Avery a taktiež sa teší z toho, že o jeho syna Lukáša je dobre postarané.

Od sezóny 2007/2008 pracuje v manažmente Detroitu Red Wings, okrem iného sa venuje prednáškam na tému srdcových infarktov. Uskutočňuje ich spoločne so spomínaným Tonym Coluccim. Fischerovi sa dokonca podarilo vďaka svojim aktivitám a vlastnej nadácii zachrániť 16 ľudských životov. „Vďaka peniazom z nadácie umiestňujeme na verejné priestranstvá defibrilátory – za tých jedenásť rokov ich je cez 180. A tieto prístroje zachránili životy už šestnástim ľuďom. To človeka poteší, je to obrovská devíza,“ právom sa pýši pre isport.blesk.cz.