Šláger jesene priniesol výborný futbal, v ktorom o gól zvíťazila Žilina. Slovan síce potvrdil progres, ale jedna podstatná vec mu oproti Žiline stále chýba. Preto tá už majstrovský pohár pomaly drží v rukách.

Komentár Filipa Chudého

Šláger tohto kola, oficiálne označený za zápas mesiaca, pričom by sa mu hodil aj prívlastok duel jesene, sa skončil podľa predpokladov. Jeho favoritom bola Žilina, ktorá túto rolu potvrdila, dokonca ani na priebehu stretnutia nič neprekvapilo, všetko sa odvíjalo presne tak, ako to minulé týždne, pomaly až mesiace, naznačovali.

Iba snílkovia si mohli myslieť, že toto stretnutie bude mať jednoznačný priebeh na tú, či onú stranu. Už pred výkopom sa vedelo, že podstatný pre vývoj bude prvý gól, a to hlavne z pohľadu domácich. U nich totiž pravidlo prvého gólu v tejto ligovej sezóne platí pomaly dokonale, až na jednu výnimku z prvého kola. Ak dá Žilina prvý gól, potom vyhrá, ak prvá inkasuje, potom vyhrať nevie a v zápase sa navyše herne trápi, čo vlastne potvrdzovali aj jej súboje v Slovnaft cup-e.

Preto keď po úvodnej oťukávačke otvorila skóre Žilina, bolo viac-menej jasné, že Slovan bude musieť podať vo zvyšku duelu výnimočne dobrý výkon, aby domácich zhodil k víťazného koňa, na ktorý v 20. minúte nasadili, čo sa nestalo. Slovan síce zle nehral, ale podal len taký výkon, aký by mu stačil na víťazstvo vtedy, ak by on otvoril skóre. V druhom polčase bol síce o niečo aktívnejší ako domáci, ale niečo tomu chýbalo, a to bolo to, čo domáci mali.

Aktuálny rozdiel medzi Slovanom a Žilinou už totiž ani tak nie je v hre v strede poľa, ale v predbránkovom priestore, čo sa týka ofenzívy. Každému pozornému oku totiž určite neuniklo, že hráči Slovana nemali väčší, v niektorých prípadoch dokonca prakticky žiadny problém s napádaním rozohrávky od domácich hráčov. Jednoduchými a presnými kombináciami  prekonali prvotný svetložltý val, čo bol dôvod, prečo mali s domácimi v zápase prakticky totožný počet útočných akcií. Iným súperom zobrali Žilinčania loptu už v zárodku, čiže k súperovým útokom ani prísť nemohlo.

No evidentný rozdiel medzi obomi súpermi v tejto sezóne zostal v realizácií útočných akcií. Keď útočí hráč Žiliny, má komu prihrať, pričom priemerne má dve možnosti na prihrávku. Keď útočí hráč Slovana, je to akoby individuálna akcia, takmer vždy bez možnosti prihrať lepšie postavenému spoluhráčovi. Belasí mali v sobotu veľa prípadov, keď jeden hráč veľmi dobre prenikol a už musel prihrávať, no nemal komu a lopta preto len preletela pokutové územie, resp. ju odkopli domáci. To Žilinčania si prakticky vždy prihrali v pokutovom území. A tak aj vlastne padol rozdielový gól, ten Škvarkov, pretože zvyšné dva boli prakticky totožné, tečovaná strela z diaľky.

Rozdiel v skóre urobilo to, že Žilinčania sú v ofenzíve zohratí a hrajú tímovo, hráči Slovana o sebe v ofenzíve stále nevedia, preto to riešia individuálne. Drvivá väčšina presných zásahov Žiliny padne tak, že jeden prihrá druhému do lepšej streleckej pozície, preto jej ofenzívni hráči majú také skvelá čísla v produktivite a takmer vyrovnaný pomer medzi gólmi a asistenciami. Slovan dal takýchto gólov veľmi málo. Jeho hráči majú z toho dôvodu navyše ťažšie strelecké pozície pri zakončení, preto sa v koncovke trápia, čo potvrdilo viacero duelov, nielen ten v Žiline.

Tá už aj matematicky získala jesenný titul, pričom sa len upevnilo to, čo sme napísali pred niekoľkými týždňami, že je jediným kandidátom na majstrovský titul, pričom ten titul prakticky aj v rukách drží. Nikto iný ho už totiž získať nemôže, to len Žilina ho môže vlastnou hlúposťou stratiť.

Slovan sa síce bude stále zlepšovať, pričom ani nečakáme, že do konca sezóny postráca veľa bodov, možno nejakých desať, čo by bola cca polovica z toho, čo doteraz, no ťažko si predstaviť, že by ich Žilina rozdala súperom do konca ročníka viac ako 20, keď doteraz prišla len o sedem. Je tu síce ešte Podbrezová, ale tú bude skôr zaujímať udržanie si pohárovej priečky. Z toho jasne vyplýva, že Žilina si v sobotu len poistila to, za čím od začiatku sezóny kráča, čiže titul.