Reklama na slovenskú ligu, hodná vyspelých európskych súťaží
Víkendové kolo našej najvyššej súťaže prinieslo viac, ako sa očakávalo. Za takýto futbal by sa nehanbili ani v rešpektovaných súťažiach. Bude tak častejšie?
Komentár Filipa Chudého
Víkendové kolo našej najvyššej súťaže prinieslo viac pozitív než zvyčajne, dokonca, ak by sa naň niekto pozrel nie príliš kritickou optikou, potom možno povedať, že pozitíva prevažovali nad negatívami, čo je v našej lige málo vídaný fakt.
Úplným vrcholom, a to zrejme celej jesene, bol súboj pod Dubňom kam pricestoval Slovan. Sám tréner úradujúceho majstra z Trenčína Martin Ševela verejne povedal po vlastnom nedeľnom zápase v Ružomberku, že sa mu sobotný duel ligových protivníkov veľmi páčil, čo je málo vídaná vec. Po vlastných ligových dueloch totiž slovenskí tréneri hovoria takmer vždy len o ňom, pričom najčastejšie používajú frázy typu, videli sme dobrý zápas, resp. musel sa divákom páčiť.
Vo väčšine prípadov, keď niečo také počujete, ide pritom o hlúposti, po ktorých neviete, či ste videli iný zápas, resp. či tréneri nepotrebujú odbornú pomoc, nielen najvyššiu trénerskú licenciu, na vykonávanie svojho povolania. Tréneri by o kvalite vlastného zápasu hovoriť radšej ani nemali, to vedia oveľa lepšie zhodnotiť iní. Ľudia pozerajúci futbal nie sú hlupáci, samozrejme, všetkých do jedného vreca nehodíme, no väčšina vie rozoznať, či predstavenie na ihrisku naozaj stálo za to.
A cez víkend sa toho páčilo viac, nielen zápas Žilina – Slovan, aj keď ten by sa kvalitatívne nestratil ani v top ligách sveta. Spokojnosť možno vysloviť aj so stretnutím Ružomberok – Trenčín. Síce sa v ňom zrodilo toľko chýb hráčov, že infarkt u trénerov by neprekvapil, ale aj práve vďaka nim išlo o chutné šesťgólové menu. Keď sa totiž zrodí divoký výsledok umocnený gólovou prestrelkou, je takmer vždy jedno, koľko chýb sa spravilo, divákov, hlavne nestranných, také stretnutie baví.
A tiež ich baví to, ak sa hrá na peknom štadióne pred zaplnenými tribúnami, ktoré vytvárajú pravú futbalovú atmosféru. Pred prázdnymi tribúnami by totiž aj El Clásico vyznelo ako hodový duel starých pánov, nech by sa Ronaldo s Messim snažili ako chceli. Preto aj druhé stretnutie Dunajskej Stredy v domácom prostredí v tejto sezóne možno hodnotiť pozitívne, resp. dojem z neho, hoci samotný futbal odohrávajúci sa na trávniku takmer nemal čím nadchnúť. Zaplnené tribúny vedia robiť divy.
Zvyšné tri víkendové zápasy v Trnave, Zlatých Moravciach a v Podbrezovej síce fanúšikovia nezachránili, ale v tejto sezóne bolo už aj horšie, hoci to nie je ospravedlnenie. No vnímajme toto kolo radšej pozitívnejšie, dôvody sa na to nájdu.
Samozrejme, teraz sa zrazu nestala z našej ligy dobrá súťaž, to ani omylom, ale treba sa potešiť z každej pozitívnej veci, podobne, ako každú negatívnu pomenovať, rozobrať a poučiť sa z nej. Za niektoré zápasy víkendového kola Fortuna ligy by sa nehanbili ani vo vyspelých európskych súťažiach, teraz to už len opakovať týždeň čo týždeň.