V sobotu nás čaká jeden zo zápasov, ktoré veľa napovedia o majstrovských šanciach v La Lige. Los Blancos sú miernym favoritom.

Komentár Jakuba Mihálika

Hoci Real Madrid za ostatné tri roky dvakrát vyhral Ligu majstrov, a teda sa stal najlepším klubom Európy, v domácej súťaži nebol najlepší. FC Barcelona mala v dlhodobej súťaži väčšinou navrch a brala domáce tituly ako na bežiacom páse.  Stalo sa už pomerne pravidlom, že vo vzájomných súbojoch boli Katalánci favoritom, hoci bilancia zo samotných zápasov je pomerne vyrovnaná. 

Keď sa v sobotu dvaja nezmieriteľní rivali postavia na ďalšie pokračovanie El Clásica, favoritom (minimálne kurzovým) má byť FC Barcelona. V mojich očiach však toto nastavenie favoritov neodráža tohtosezónnu realitu. Ak by odrážalo, favoritom by bol Real. 

Iste, na Camp Nou sa nevyhráva a domáce, zaiste búrlivé, prostredie potlačí Blaugranes dopredu. No azda len to (zdôrazňujem aktuálne) hovorí v prospech tím Luisa Enriqueho. V lige zakopávajú na svojich súperoch asi až „nebarcelonsky“ často. Z 13 zápasov vyhrali „len“ 8, pričom už dvakrát stihli prehrať. Ale o body až tak ani nejde ako o to, akým herným prejavom sa Barca v ostatných týždňoch prezentuje. 

Cez víkend bol napríklad San Sebastian lepším mužstvom. Dve tyčky, jeden neuznaný gól a možno aj prekvapenie samotných Baskov z toho, že nad zápasom mali väčšiu kontrolu, zachránili Messimu a spol. aspoň bod.  Barcelona v ostatných ligových zápasoch nie je dominantná, o čom svedčí aj štatistika držania lopty z víkendového zápasu (52%-48% pre San Sebastian). 

Veľkú úlohu zohrávajú aj zranenia. Útočný trojlístok MSN je síce zdravý a zdalo by sa, že to je kľúčové, no každý, kto len trochu sleduje futbal, vie, že sami toho traja hráči veľa neuhrajú, aj keď sú to traja z najlepších hráčov na svete. V Barcelone so zraneniami zápasí Umtiti, ktorý na začiatku sezóny vyzeral dobre, Jordi Alba sa po zranení vracia len pomaly, chýba Turan, no zo všetkých najviac Andres Iniesta. 

Iniesta je zosobnením barcelonského štýlu v uplynulých desiatich rokoch. Možno pôsobí nenápadne, no práve on je v dôležitých zápasoch (a špeciálne v El Clásicach) poväčšine najlepším barcelonským hráčom. Od jeho zranenia je barcelonský stred poľa trochu mimo rytmu. Portugalčan Gomes zatiaľ nezapadol a potvrdzuje sa, že to bude mať extrémne náročné, aby „splatil“ svoju vysokú prestupovú sumu, Busquets je bez šťavy, Rakitićovi sa nedarí, mladí Rafinha so Suarezom nedostávajú dosť šancí. 

Naopak, Real zažíva úspešné obdobie. Teda najmä v lige, lebo v Lige majstrov by to mohlo byť aj presvedčivejšie. Ronaldo je po letnom zranení opäť v streleckej forme, stred poľa funguje výborne, obrana veľa neinkasuje. Kouč Zidane sa nebojí vystriedať hviezdy a poslať za nich hráčov, ktorých cíti, že v danom okamihu potrebuje. Kovačić, Vázquez či Nacho hrávajú častejšie ako v minulých sezónach, väčšia rotácia prospieva aj Ronaldovi a spol. 

Zidane sa nebojí hrať účelne. Proti Atléticu napríklad Real nehral svoj najkrajší futbal, ale Simeoneho tím v podstate nemal nárok. A dá sa očakávať, že podobne účelovo budú Los Blancos hrať aj v sobotu. 

V minulej sezóne to Zidanovi vyšlo. Rozbehnutú Barcelonu Real pribrzdil na Camp Nou a takmer stratenú sezónu ešte v závere výrazne zdramatizovali. Dnes majú šesťbodový náskok a výraznú psychickú výhodu. Ak by Barcelona prehrala, získala by deväťbodovú stratu, čo síce titul pre Real nezaručuje, no bola by to pre Kataláncov veľmi nepríjemná situácia.  

V súvislosti so Zidanom sa prakticky od jeho nástupu na lavičku Realu hovorí ako o dočasnom trénerovi, ktorého príde vystriedať niekto "väčší" hneď, ako Real niekoho uloví. Ak by sa mu však podarilo zosadiť Barcelonu z trónu v domácej súťaži, zrejme by už pochybnostiam nemusel čeliť. V sobotu k tomu môže učiniť významný krok.